Ako sa vyhýbať realite
Ako schudnúť bez diét a bez cvičenia. Ako rýchlo zbohatnúť. Umenie, ako presviedčať ľudí. Ako sa stať tvorivým, úspešným a žiadaným. „Alfa: Silná spoločnosť, jednoduchý štát.“
Niežeby slovenská pravica, KDH nevynímajúc, nepotrebovala zásadný reštart. Programový i osobnostný. Prečo to však musí za každú cenu nadobúdať tragikomickú podobu návodov na život, ktoré si podaktorí ľudia kupujú namiesto toho, aby skrátka žili?
Poslanec Radoslav Procházka očividne nie je pri svojom ťahu za mocou až taký netrpezlivý, ako bol exminister a expodpredseda kresťanských demokratov Daniel Lipšic. Ten vyprázdnil pole ešte skôr, ako sa mohol o šéfovanie v strane reálne pobiť a utiekol okamžite, ako sa mu naskytla šanca postaviť vlastnú stranu. To, akú stranu nakoniec postavil (a s akou personálnou a programovou náplňou), je už iný príbeh. Pre kresťanských demokratov je nateraz dôležité to, že Lipšic ich podľa prieskumov nijako neohrozuje. Loví skôr vo vodách sklamaných voličov SDKÚ či SaS, prípadne v beztvarej množine „nerozhodnutých“.
Procházkovi okrem toho, že nepodviedol voličov KDH ako Lipšic, treba uznať i to, že o čosi lepšie pozná „svojich ľudí“. V KDH zjavne nepanuje nálada očakávania nového spasiteľa, ktorý vlastnoručne prinesie voličské hlasy iba preto, lebo ho bude všade vidieť a počuť. Bolo by asi prismelé tvrdiť, že sú tam s Jánom Figeľom všetci spokojní. Je však neprehliadnuteľné, že okresným a miestnym štruktúram, ktoré boli v KDH vždy rozhodujúce, chabý imidž predsedu ešte stále nestojí za to, aby vyvolávali nejaký vnútrostranícky prevrat – a priznávali tak pred celým Slovenskom, že Figeľ a mnohé veci s ním spojené boli vlastne omylom. Koniec koncov, osem percent nie je veľa, ale v štáte, kde má najsilnejšia strana štyridsať percent a druhá v poradí deväť (!), je to pre nich aspoň istota, že budú „pri tom“ vždy, keď sa zase raz bude tvoriť nejaká stredopravá koalícia.
Procházka teda korčuľuje medzi tým, ako v strane urobiť vietor, a tým, ako ju pritom proti sebe nepoštvať. Keby sa časom k jeho Alfe pridalo dostatočné množstvo dôležitých ľudí, zmena vedenia KDH by sa stala už len logickou a technickou záležitosťou.
Na hľadanie reálnych tém politika nepotrebuje brožúrky a nové začiatky. Aspoň nie taká politika, ktorá nerieši stále len samu seba, ale aj záležitosti reálneho života reálnych ľudí. Smer je síce v prieskumoch neotrasiteľný hegemón, no z toho nutne nevyplýva, že má na Slovensku suplovať ľavicu aj pravý stred, sekulárne aj kresťanské prúdy, odbory aj veľký biznis, naše európanstvo i naše všemožné historické nostalgie. Práve toto sa však deje. A bude sa diať naďalej, dokiaľ sa ostatní budú zaoberať v prvom rade sebou samými a až potom možno tým, čo sa deje v okolitom svete, ktorému by radi vládli.