Problém von der Leyenovej
Nielen na Slovensku majú novinári problém so získavaním informácií od štátnych orgánov, deje sa to aj v iných demokratických krajinách či inštitúciách. Vyplynulo to z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, ktoré sa týkalo kauzy Pfizergate.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podľa súdneho dvora mala na požiadanie novinárov zverejniť svoju komunikáciu prostredníctvom textových správ so šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
EK podľa súdu pochybila, keď tieto správy odmietla vydať. Prostredníctvom SMS správ totiž prebiehal veľký obchod, kúpa vakcín v hodnote viac ako 20 miliárd eur. Ide o naozaj veľkú sumu, transparentnosť by preto bola na mieste.
A z princípu by všetky takéto obchody mali prebiehať oficiálnou cestou. Kauza von der Leyenovej siaha ešte do roku 2021, teda do čias pandémie, keď americký denník New York Times žiadal, aby EK zverejnila osobnú komunikáciu medzi šéfkou komisie a šéfom Pfizeru. EK tvrdila, že tieto správy už neexistujú, nebolo ich vraj treba archivovať.
Leyenová mlčala a Bourl v apríli 2021 komentoval ich vzájomnú konverzáciu ako nástroj na budovanie „hlbokej dôvery“. To vraj uľahčilo vznik zmluvy o vakcínach. To je možné, lebo orgány EÚ sú známe svojou byrokraciou. Súdu to však nestačí. Podľa neho EK nemôže jednoducho len konštatovať, že textové správy nemá, musí podľa neho poskytnúť dôveryhodné vysvetlenie, prečo správy nie sú k dispozícii.
Doba covidu bola ťažká a veci by práve preto pomohla transparentnosť, aby sa kritikom únie dali predložiť jasné argumenty. Okolo covidu bolo však toľko spochybnení zo strany antivaxerov, že ak by problém s esemeskami von der Leyenovej neexistoval, veci by to len pomohlo. Najmä ak EK inokedy za nedostatok transparentnosti kritizuje iných, mala by ísť príkladom.
