Priveľa vedcov?
Diskusia o prebytku absolventov spoločenských vied a príbuzných odborov nesmie v žiadnom prípade viesť k záveru o akejsi nepotrebnosti týchto odvetví. Spoločnosť predsa potrebuje všetky vedné odbory. Úroveň technických a prírodných vied má dôsledky najmä na technológie, ktoré má spoločnosť k dispozícii.
A úroveň spoločenských vied vypovedá zas o úrovni riadenia spoločnosti, či presnejšie o úrovni riadenia spoločnosti s istým časovým odstupom, napríklad 10 až 20 rokov.
Pritom vysoká úroveň spoločenských vied sa nemôže zabezpečovať produkciou zástupov podpriemerne vzdelaných absolventov, ktorí majú len minimálnu šancu zamestnať sa v danom odbore. Hoci stále majú pomerne veľkú príležitosť zamestnať sa v sektore služieb, obyčajne v oblastiach, ktoré s predmetom ich štúdia súvisia iba nepriamo. Žiaľ, nevyhnutne i na pozíciách, ktoré sa ešte napr. začiatkom 90. rokov spájali skôr so stredoškolským vzdelaním. Pokiaľ potrebujú istú nadstavbu k maturite, túžia sa trocha dovzdelať, je to v poriadku. No nemôžu potom očakávať plnohodnotné uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali.
Pritom „nadprodukcia“ absolventov nie je hlavným problémom spoločenských vied na Slovensku. Tým je predovšetkým nedostatok originality, kreativity a schopnosti porovnania sa so zahraničím. V zásade u nás nevznikli žiadne nové myšlienky, koncepcie, ktoré by reálne prispeli k celosvetovej diskusii v danom odbore. Nik zo slovenských vedcov v oblasti spoločenských vied sa nestal svetovým „klasikom“.
Pritom aj mnohé menšie štáty majú intelektuálov, ktorí sú „predateľní“ v širšom medzinárodnom kontexte. Dokonca aj Slovinsko má Slavoja Žižeka, uznávaného intelektuála so širokými medzinárodnými väzbami (otázku súhlasu či nesúhlasu s jeho konkrétnymi názormi teraz neriešime). U nás by sme však porovnateľné meno ťažko hľadali a slovenská intelektuálna produkcia v spoločenských vedách sa okrem výnimiek mimo hraníc bývalého Československa nedostane. A to je škoda.