Bratislavu nedajme!
Bola som v Prahe. Čítala a besedovala som v rámci česko-slovenského festivalu Podzimný let Černé labutě v pekných presklených priestoroch umeleckej kaviarne Černá labuť.
„Výlet“ do Prahy zahŕňa aj cestu vlakom. Nastúpiť v Pezinku, vystúpiť na hlavnej stanici, nastúpiť do rýchlika, viezť sa a vystúpiť na Hlavnom nádraží a potom po vlastných stopách domov. Rada cestujem vlakom, rada sa zhováram vo vlaku, mám rada reštauračné vozne, krajinu, obrázky mihajúce sa za oknami vlaku. Všade je pekne. Pred Prahou moje vzrušenie rástlo. Bola som tam niekoľkokrát a vždy nanovo sa do nej zamilovala. Vždy sa mi zdalo, že okrem svojej pražskej parády súvisiacej s históriou a architektúrou má oproti ostatným európskym veľkomestám celkom osobitý, iba pražský a čisto svoj „intelektuálny šmrnc“. Tú atmosféru bolo cítiť všade. Nielen v galériách, kníhkupectvách, antikvariátoch, ale na uliciach a v dopravných prostriedkoch.
Pre tých, čo do Prahy cestujú pravidelne, nič nové nepoviem. Prekvapilo ma, ako sa „moja“ Praha načisto zmenila. To ,,intelektuálne" iba pražské čaro, ktoré nemalo pre mňa žiadne iné európske veľkomesto, zmizlo. Nie je. Nahradili ho turisti putujúci ako kačky za svojimi sprievodcami, davy turistov a davy sprievodcov, ktorým Pražania idú až nehanebne poruke a „vstříc“. Centrum je akýmsi veľkým nákupným strediskom, história-nehistória, české sklo, „loutky", zmenárne, thajské masáže a obchody svetových značiek, aké dnes nájdete všade, aj doma v Eurovei, v Auparku, v Avione… Taký turista sa tu musí okamžite cítiť ako doma. Svet je dnes taký, všade sa cítite ako doma – obchody tie isté, výklady rovnaké, menu na jedálnych lístkoch bez prekvapenia, letia steaky, kníhkupectvá plné škaredých suvenírov rovnaké, rovnaké zápisníky, perá aj ceruzky, ešte aj obchody s čisto českými a pražskými darčekovými predmetmi sa podobajú jeden na druhý a druhý na tretí, vlastná mater by ich nespoznala. Letia bábky, maňušky aj marionety, všetky rozprávkové postavy, kúpite aj Schreka, no „in“ je najmä Krtko a jeho kamaráti. Prahu dobyli turisti! Praha sa vzdala turististom! Čo vzdala, ponúka sa im, obchodníci vás dotieravo lákajú dnu, a ak sa dáte zlákať, zarazí vás neoriginalita a drahota. Tovar sa líši iba cenami. Žiaden luxus, iba globalizácia. Najväčším prekvapením pre mňa bol počet obchodov a obchodíkov s čínskym tovarom a zmenární. Počtom prevýšia množstvo tých vyššie spomenutých.
Ešte šťastie, že existujú galérie. V Prahe bolo vždy kde ísť na výstavu. Aj teraz, ak ste tu krátko, znamená to, že nestihnete všetko. A tak sme stihli „iba“ výstavu Alfonsa Muchu a Salvadora Dalího. Potom však vyjdete na ulicu a opäť sa ocitnete v nákupno-historickom centre Prahy a musíte si dávať pozor na to neviditeľné, čo si z výstavy nesiete.
Kaviareň galéria Černá labuť je na ôsmom poschodí. Presklené priestory a terasa, z ktorej vidíte strechy a komíny. Dáte si „cígo“ pozeráte sa na Prahu a zistíte, že vaša láska k tomuto mestu vôbec neochabla, naopak, máte ho ešte radšej a je vám ľúto, keď si predstavíte, že asi neexistuje spôsob obrany proti developerom, ktorí nemilosrdne nivočia mesto za mestom, nehľadiac na ich osobité a jedinečné čaro. Vydáme im aj Bratislavu?