Zabudnuté poslanie
Žijeme v krajine, kde poslanci a poslankyne už v minulom storočí (a je jedno, v ktorej dekáde) zabudli na svoje poslanie zastupovať ľudí, ktorí ich vyniesli do parlamentu. A na tých iných, ako sú oni/y sami/y, zvlášť.
Zvykli sme si na to, že poslancom sa úmerne so znižovaním všeobecnej životnej úrovne ich osobná životná úroveň zvyšuje, a, naopak, klesá ich záujem o realizáciu skutkovej podstaty ich poslaneckého džobu. Novodobé churaly nezávisle od ich sfarbenia v tejto bohumilej praxi nijako nezaostávajú, hoci sme si dvere krajiny označili výveskou s honosným názvom demokracia.
Zvykli sme si aj na to, že papier znesie všetko. Ústava, poslanecká prísaha i stanovy aktuálnej štátostrany sú toho dôkazom. Piata hlava, oddiel prvý Ústavy SR hovorí, že „poslanci sú zástupcovia občanov“. V tomto duchu na začiatku svojho mandátu poslankyne a poslanci (niektorí dokonca v ľudových krojoch) prisahajú: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov.“ Zábavné, však?
Ale pokračujem vo vtipkovaní. Smer – sociálna demokracia, teraz dokonca s mandátom samostatného rozhodovania, podľa svojich stanov údajne presadzuje princípy slobody, demokracie, rovnosti, sociálnej spravodlivosti a solidarity. LGBT komunita však ostáva po hlasovaní o registrovanom partnerstve právne aj naďalej druhotriednou občianskou vrstvou. Zo Smeru za ňu nikto nezdvihol ruku. Nikto! Princípy, neprincípy.
Podľa Štatistického úradu SR mala Slovenská republika k 31.¤marcu 2011 5,4 milióna obyvateľov. Ak pripustíme staré známe štyri percentá LGBT ľudí v populácii, tak ich vrátane detí a seniorov tvorí až 216-tisíc reálnych ľudí. Navyše sa percento ,,proinak" mysliacich občanov podporujúcich LGBT práva postupne zvyšuje a v súčasnosti sa podľa dostupných prieskumov pohybuje niekde na 50-percentnej hranici.
Svätý grál odporcov legislatívneho riešenia LGBT partnerstiev sa najnovšie okrem nekresťanských nezmyslov opiera o to, že Slovensko má iné problémy. Natíska sa teda logická otázka, kto je to – to Slovensko? Nie sú to tí, o ktorých si obtiera svoje demokratické ústa Ústava¤SR aj Stanovy Smeru-SD? Nie je to teda aj tá vyššie zmienená polovica obyvateľstva vrátane 216-tisíc ľudí z mäsa a kostí, ktorých by sa registrované partnerstvá – a ešte lepšie LGBT manželstvá – dotkli? Zdôrazňujem, že dotkli pozitívne, ale zároveň by nikoho nepoškodili; ekonomike (a menu) krajiny by dokonca prospeli.
V každom právnom štáte musí platiť, či sa to niekomu hodí, alebo nie, že aj pre jedného sa oplatí variť. Tým viac, keď štátu šéfuje sociálna demokracia, v civilizovanom svete známa ako podporovateľka menšinových práv. A tu sa dokonca nebavíme o jednom stravníkovi. Hovoríme zhruba o päťdesiatich percentách! Navrhujem preto, aby poslanci a poslankyne Smeru dodatočne absolvovali školenie o tom, čo sa skrýva za skratkou názvu ich vlastnej strany a čo je obsahom pojmu sociálna demokracia. Cestou na školenie si môžu zopakovať poslaneckú prísahu. Desaťkrát.