Hlinený Igor Matovič
Ak chceme lepšie pochopiť terajšie opozično-koaličné správanie lídra Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igora Matoviča, musíme sa vrátiť do obdobia jeho koalično-opozičného pôsobenia počas vlády Ivety Radičovej.
Prekrúžkovať sa do parlamentu zo samého konca kandidátky SaS na štvrté miesto, pôsobí na prvý pohľad sympaticky. Zvlášť v porovnaní s úporným bojom o čo najvyššie miesta na kandidátkych listinách „štandardných“ strán. Matovič vletel v roku 2010 do parlamentu ako neriadená strela. Môžeme už len dedukovať, čo viedlo Richarda Sulíka k ponuke pre občianske združenie Obyčajní ľudia. Či nedostatok kandidátov z vlastných radov, alebo formálna ukážka tvorby občianskej kandidátky. V každom prípade „obyčajný“ Matovič sa do Národnej rady prekvapujúco dostal a od prvého dňa sa začal správať neobyčajne.
Aj keď facka od Anny Belousovej a nezrealizovaná férovka s Robertom Kaliňákom mohli vytvoriť zdanie, že pôjde vtedajšej opozícii po krku, jeho ďalšie poslanecké aktivity už prekvapujúco smerovali kritikou aj do vlastných koaličných radov a začali spôsobovať vrásky jeho tútorovi Sulíkovi. Privretie dverí poslaneckého klubu SDKÚ pred nosom Matoviča, ktorý sa chcel vtedy rozprávať s premiérkou, samotným Mikulášom Dzurindom, bolo teda viac ako symbolické.
Ako sa to celé skončilo, je už však starý príbeh. A ten nový píše šéf OĽaNO nekompromisne ďalej. Po tom, čo počas volebnej kampane zabával pospolitý ľud zostavovaním a následným deštruovaním vlastnej kandidátky, sa napriek všetkým politologickým zákonom opäť vstúpil do parlamentu.
Myšlienka dostať do NR SR niekoľko osôb, ktoré nie sú zošnurované straníckymi príkazmi a záujmami, stojí určite zato, aby sa vyskúšala v praxi. A tá nám ukázala, že s lídrom OĽaNO sa zviezli do parlamentu „osobnosti“, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v KDH, alebo tiež občianski aktivisti Matovičovho typu.
Vyzerá to tak, že detektorom lži Matoviča sa stane jeho bývalý čierny kôň Alojz Hlina. Stačilo pár spoločných dní v karavane, aby sa zistilo, kto je kto. Hlinovo jednobodové riešenie rómskej problematiky bolo v plnej integrite s jeho predchádzajúcimi skutkami. Nestrpenie ďalšieho kohúta na smetisku zas dopĺňa skladačku zložitej povahy majiteľa značky OĽaNO.
Lojzík, ako ho jeho šéf familiárne volá, má pravdu v tom, že Matovič nepotrebuje mať stranu, do ktorej by poslanec Hlina tak rád vstúpil. Stačí mu len nami platený komparz, ktorý bude vďačne asistovať pri ďalších divadelných predstaveniach svojho umeleckého šéfa. Hlina, ktorý však nerád hrá vedľajšie postavy, sa tak zrejme vráti k svojej osvedčenej úlohe osamelého bojovníka, no nevylučuje, že založí novú stranu.
Obidvaja absolvovali pred niekoľkými dňami televízny rozvod. Aj keď vtedy zvyknú partneri v emócii na seba vykričať čokoľvek, nemala by pod nánosom vzájomnej nevraživosti zaniknúť jedna veta. A to tá, v ktorej Hlina obvinil Matoviča z komunikácie s Pentou pri obsadzovaní postu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Následné označenie Hlinu za chrapúňa bolo na kaliber šéfa OĽaNO iba chabou reakciou.
Igor Matovič podľa svojho tvrdenia nevidí momentálne dôvod na bližšiu spoluprácu s opozíciou a trvá na tom, že stredopravé strany si musia najprv u seba upratať a že ho teraz neláka nejakým spôsobom sa s nimi „bratríčkovať“. Tomu sa dá rozumieť. Už však menej tomu, že nevidí, ako sa jeho hlinené OĽaNO postupne rozpadá. Bez ohľadu na to, s kým sa jeho šéf v skutočnosti „bratríčkuje“.