Ako zničiť diskusiu
Z hľadiska výsledku je úplne jedno, či v poslaneckom klube Smeru trpia klasickou aroganciou parlamentnej väčšiny, alebo si jednoducho iba nedokážu zrátať jedna a jedna. V Národnej rade sa o stave slovenskej justície diskutovať bude; včerajšia obštrukcia poslancov vládnej strany túto diskusiu akurát o pár dní oddialila.
Predseda parlamentu Pavol Paška by bol určite urobil lepšie, keby sa nepokúšal zoširoka konanie poslancov Smeru vysvetľovať. Mohlo tak zostať iba pri dojme arogancie (ktorá parlamentná väčšina ňou netrpela?). Jeho výroky však k tomu dojmu dodali ešte i prazvláštnu „pridanú hodnotu“.
Smer vraj chce o justícii diskutovať, ale neskôr, až po rokovaniach o štátnom rozpočte. Včera sa podľa Pašku nestalo nič iné, iba to, že sa „väčšina, a to je princíp demokracie, rozhodla, že nie dnes, ale dala návrh kedy“. Princípy demokracie, to už hej. Pripomeňme teda šéfovi parlamentu ešte niektoré iné princípy, nielen tú krčmovú paródiu na demokraciu: „väčšia berie“, ktorú, ako vidno, ovládajú všetci naši politici naspamäť…
Tak napríklad: nielen momentálna väčšina, ale aj menšina, čiže opozícia, je súčasťou parlamentu. Ktorý, mimochodom, považujeme za nadradený vláde, pretože vláda existuje z vôle parlamentu, nie naopak. Nie raz sa v Smere v minulosti (a právom) rozčuľovali, keď ich vtedajšia väčšina ignorovala, akoby poslanci Smeru tiež nezastupovali časť voličov.
Opozícia – akokoľvek môže vláde pripadať ničomná či hlúpa – nesedí v poslaneckej snemovni preto, aby dopĺňala počet kresiel do stopäťdesiat. Je tam preto, lebo aj ju volili ľudia, ktorí jej dôverujú. Je v poriadku, keď vládna väčšina schvaľuje len také zákony, ktoré sú podľa nej v súlade s vládnou politikou. Nie je v poriadku, keď chce väčšina diktovať, o čom sa má kedy v parlamente rozprávať a kedy mlčať.
Nejde o ministra spravodlivosti. Je jasné, že návrh na jeho odvolanie neprejde. Ten návrh je len inštrumentom, ktorým si chce opozícia vynútiť diskusiu o justícii, pretože návrh na odvolanie člena vlády už väčšina nebude môcť zhodiť zo stola ešte pred diskusiou, ako to urobila včera. Áno, isteže: programovo prázdna opozícia sa aj slamky chytá, aby ukázala voličom, že vôbec ešte existuje. Akurát tá slamka je v tomto prípade riadnym brvnom. Nespravodlivosť našej spravodlivosti si nemuseli vymýšľať u frešovcov v kuchyni či u sulíkovcov pri kopírke. To nie je „opozičná téma“, ale reálny dlhodobý, a najmä otrasný problém pre všetkých obyvateľov Slovenska.
Dovčera sa z tohto problému pokúšala opozičnú tému vyrobiť iba opozícia. Odvčera platí, že opozičnú tému z justície vyrába aj Smer. Svojím nepochopením úlohy parlamentu, ale aj nepochopením obyčajnej techniky robenia politiky. Ak sa namiesto diskusie o súdnictve dočkáme len trápneho opozično-vládneho prekrikovania „kto za to môže“, poďakovať sa budeme môcť úplne všetkým.