Trikrát merať a raz strihať
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 je pod drobnohľadom takmer každej zložky spoločnosti. Neprekvapuje to: určí od koho, koľko, ako a pre koho sa prerozdelí z budúcoročného dôchodku, ktorý spoločnosť predpokladá vytvoriť.
Hrubý domáci produkt nie je jediným neistým predpokladom, na ktorom tento základný finančný zákon roka stojí a padá. Je v ňom zabudovaných mnoho iných neistôt. Napríklad, aká bude miera inflácie a nezamestnanosti, ako sa podarí vyberať dane a najnovšie aj to, aké budú záväzky Slovenska k Európskemu stabilizačnému mechanizmu. Zabudovanou istotou je deficit štátneho rozpočtu, ktorý je vláda povinná dodržať.
Ak túto pozornosť na seba upútava tento „zákon neistôt“, prekvapuje, až zaráža nevšímavosť voči „výsledovke“ finančného roka – štátnemu záverečnému účtu, ktorý minister financií každoročne predkladá vláde a parlamentu. Ešte viac prekvapuje, že o „súvahe“, ktorá by mala aspoň raz do roka bilancovať aktíva a pasíva štátu, sa s výnimkou dlhu nediskutuje vôbec a že ju minister nepredkladá Národnej rade ani vláde.
Jej rozhodnutie o zavedení unitárneho systému verejného zdravotného poistenia sa má realizovať – podľa nej – radšej dobrovoľným odkúpením akcií súkromných zdravotných poisťovní a ak sa to nepodarí, vyvlastnením za odplatu. Premiér ubezpečuje, že to nepôjde na úkor štátneho rozpočtu, že sa iba „zamenia jedny aktíva za druhé“.
Zdravie nie je tovarom, zdravie spoločnosti je „verejným statkom“, a preto sa financuje z verejných zdrojov. Z nedostatkových verejných zdrojov by nemali súkromné zdravotné poisťovne ukrajovať zisk. Kým zostanú akciovými spoločnosťami a netransformujú sa na neziskové organizácie, môžu a chcú vytvárať zisk.
Jedným riešením by teda bolo zmeniť zo zákona ich právnu formu na neziskovku. Druhým – nastaviť podmienky hospodárenia, inými slovami presne určené podmienky kedy, čo, komu a koľko majú zdravotné poisťovne hradiť tak, že ich zisk bude nulový. Znížila by sa tak spoluúčasť pacienta pri platení za lieky a zdravotné úkony, čakacie lehoty atď. A zväčšila by sa istota v celom zdravotníctve.
Aktíva štátu zahŕňajú finančné i nefinančné aktíva. Medzi druhé napríklad patrí účasť štátu v obchodných spoločnostiach, ako sú Slovak Telekom, SPP či Slovenské elektrárne. Na dividendách štát na svojej účasti ročne zarobí okolo 500 miliónov eur. Keby zdaňoval dividendy v celom súkromnom sektore, bolo by to podstatne viac! Zatiaľ sa na to neodhodlal… Možno by bolo účelné predať niektorý z podielov štátu v akciovkách s účasťou štátu a získať zaň finančné zdroje. Otázkou je, ako s nimi naložiť.
Lekársky odborový zväz chce rokovať s predsedom vlády a presvedčiť ho, aby sa získané zdroje nepoužili na odkúpenie súkromných zdravotných poisťovní, ale na doplnenie chýbajúcich zdrojov do tohto rezortu. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy by nepochybne navrhoval použiť tieto peniaze na desaťpercentné navýšenie miezd a zvýšenie výdavkov školstva na 6 percent HDP.
Minister financií by navrhoval, aby sa aspoň časť príjmu z predaja aktív štátu použila na zníženie štátneho dlhu. Odvrátil by tým hrozbu, že tento dlh čoskoro prekročí limit, ktorý vymedzuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Okrem toho by sa znížili výdavky na dlh štátu a usporené peniaze by sa prerozdelili napríklad do školstva a zdravotníctva.
Chybou je, že predaj nefinančných aktív štátu, teda výpredaj štátneho majetku má svoje hranice určené tým, čo štát ešte vlastní. Preto treba pri použití finančných prostriedkov z prípadnej doprivatizácie časti aktív štátu trikrát merať a raz strihať.