Ďalšie pochybenie
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ukázalo, že nároky predsedu Najvyššieho súdu boli vo viacerých bodoch neodôvodnené, čo nie je najlepšou vizitkou pre jednu z najvyššie postavených osôb v rámci slovenskej justície.
Jediné čo európsky súd Harabinovi uznal, bolo nesprávne zloženie pléna Ústavného súdu, pretože v ňom neboli všetci sudcovia, ktorí o tejto veci mali rozhodovať. Náhrada + súdne trovy vo výške 3 500 eur sú vzhľadom na výšku jeho finančných požiadaviek asi len slabou náplasťou.
Tento pán je však na tom stále dobre. Keďže o merite veci súd vlastne ani nerozhodol, čaká ho ešte „druhé kolo“.
Tak či onak, mu tieto peniaze vyplatí štát. V skutočnosti by mali túto sumu strhnúť aj z platu predsedníčke Ústavného súdu, ktorá je za jeho činnosť zodpovedná. Ak urobil súd chybu, tak by Harabinovi na „vianočné darčeky“ mala prispieť z vlastného vrecka.
To, že „dobre fungujúca justícia je najvyššou zárukou stability spoločnosti“ vedel už pred viac ako dvetisíc rokmi Platón. To, že k normálnym pomerom sme sa nedokázali dopracovať ani po 23 rokoch, svedčí o schopnosti ľudí, ktorí túto oblasť majú na starosti. Úvahy o tom, že takýto stav môže vlastne niekomu vyhovovať, nechajme bokom. Povedzme len, že situácia takýmto úvahám nahráva.