Vrtieť Gazou
Akýkoľvek výsledok terajšej konfrontácie v pásme Gazy bude pre Benjamina Netanjahua iba prínosom.
Víťazná vojna pred izraelskými voľbami nemôže nič pokaziť. Izraelu nik neupiera právo brániť sa. Vari sa niekedy nebránil? Uskutočnili palestínski militanti čo len jeden jediný útok, na ktorý by Izrael nereagoval? Prečo teda práve teraz došla Izraelu „trpezlivosť“ a reakcia je taká masívna?
Vcelku nieto pochýb, že Netanjahu voľby vyhrá. Zaujímavé bude iba skóre. Ehud Olmert a Cipi Livniová potrebovali na výhru vo voľbách roku 2009 tisícštyristo mŕtvych Palestínčanov. Strana Kadima síce voľby vyhrala, ale vládu nezostavila. Netanjahu potrebuje čo najväčší zisk pre Likud, aby jeho vláda „nevisela na šnúrke od gatí“ vodcov ultraortodoxných náboženských a extrémne nacionalistických strán. Bojové operácie v Gaze sú práve tým, čo by mohlo Likudu priniesť podporu sionistických hardlinerov. Otázne je, či to pomôže. Neexistuje nič také strašné, čo by Netanjahu mohol Palestínčanom vykonať, aby to Avigdor Lieberman rečami nedokázal prekonať.
Pomôže, nepomôže, útokom na Gazu niet čo pokaziť. Izraelská protivzdušná obrana rakety z Gazy zvláda bez problémov. Že izraelské obyvateľstvom trpí, obyvatelia v obavách utekajú do krytov pri každom vzdušnom poplachu? Však o to ide, len nech im tie obavy vydržia až do volieb. Prípady, že útok z Gazy má za následok zranenie či smrť Izraelčanov, sú skôr dielom náhody, ak nie rovno šlendriánstva IDF (izraelská armáda) ako vojenského umenia palestínskych militantov. Nezakrytou podporou prezidentského kandidáta Mitta Romneyho si Netanjahu pokazil už aj tak dosť nahlodané vzťahy s prezidentom Barackom Obamom. Aj to mu u voličov mohlo poškodiť – izraelskí občania si uvedomujú potrebu blízkeho priateľstva s USA, izraelský premiér, ktorý má naštrbené vzťahy s americkým prezidentom, by mohol stratiť dôveru časti voličov.
Vojna je ten najlepší spôsob, ako si vyžiadať verbálnu podporu z USA. Vyžiadať je slabé slovo, vynútiť! Ani sám Obama sa nemôže priečiť nepísanému dodatku ústavy USA – právu Izraela na obranu. Čo si treba pod tou obranou predstavovať, to je plne v réžii izraelských lídrov. Stalo sa. Obama odrecitoval mantru o brániacom sa Izraeli a odišiel do Barmy, Gaza-Negaza. Ak by sa niekto odvážil prísť s návrhom rezolúcie do Bezpečnostnej rady OSN, na rade bude veto. Starý známy scenár, mohol by ešte niekoho prekvapiť?
Vojna s Iránom by bola riskantná, ozbrojený konflikt s islamskou republikou by totiž priniesol priveľa neznámych vrátane výsledku. Vojna proti Gaze, či už zostane „obmedzená“ na delostrelecké a letecké útoky, alebo dôjde k pozemnej invázii, je odsúdená na úspech. Izrael nemá čo pokaziť. Kritiku medzinárodných inštitúcií prežije ako vždy bez ujmy. Rokmi overená propagandistická mašinéria, ktorá každú kritiku politiky Tel Avivu hystericky označuje za antisemitizmus, bude aj teraz žať úspech. Niet takého zločinu, ktorý by „priatelia Izraela“ nedokázali obhájiť, niet takej kritiky, ktorú by ich hlasy nedokázali prekričať.
Izrael zvažuje medzi prímerím a pozemnou operáciou. No ak sa Izrael iba bráni, musí predsa bojovať, kým sa neubráni. Buď ciele vojenskej operácie dosiahol a nieto dôvodu na ďalšiu ofenzívu, alebo nedosiahol a musí pokračovať. Či azda Netanjahu prepočítava, čo bude výhodnejšie? Pri pozemnej invázii bude musieť „tromfnúť“ Olmerta z roku 2009 výsledkom – mŕtvymi teroristami. Alebo mŕtvymi Palestínčanmi, jeho voliči to málokedy rozlišujú. Pri prímerí tromfne Olmerta rýchlosťou, akou prinútil nepriateľa prijať jeho podmienky. A zase, do volieb je ďaleko. V prípade potreby sa pred nimi ešte jedna vojna zmestí…
Preto je na OSN a iných medzinárodných inštitúciách, na ľudsko-právnych organizáciách, svetových lídroch a štátnikov, aby dôrazne odmietli tento druh predvolebnej kampane. Lebo ak terajší masaker prinesie zamýšľané percentá vo voľbách, ak cenou nebude medzinárodné vylúčenie, keďže odsúdenie očividne nestačí, bude sa takáto vojna opakovať.