Obojstranná sprcha
Neúspech rokovaní ministrov financií eurozóny o podmienkach dosiahnutia udržateľnej miery gréckeho verejného dlhu na neskôr odsúva vyplatenie ďalšej dávky pomoci Grécku.
V prvom rade je to studená sprcha pre politikov v Aténach, ktorí za cenu obrovských politických strát splnili svoje záväzky, len aby sa dozvedeli, že musia ešte čakať. No tá nepríjemná sprcha môže začať čoskoro prúdiť opačne. Z Atén do Bruselu.
Ďalšia tranža pôžičky nijako dramaticky nezmení život Grékov, dusených recesiou a úspornými opatreniami. Aspoň trochu by sa však uľahčil život politikov, ktorí tie opatrenia pretláčali preto, aby zaistili pre svoju krajinu životne dôležité financie. Ak európski lídri ešte stále trvajú na tom, že Grécko nesmie z eurozóny vypadnúť, potom by nemali hazardovať s osudom gréckych politikov, ktorí si myslia to isté. Zásoby proeurópskych lídrov v Aténach sa totiž povážlivo míňajú. Ak už nie sú na dne.
Zo slov šéfa Euroskupiny Jeana-Clauda Junckera, podľa ktorého je k dohode už blízko, treba však ešte vyriešiť zopár technických detailov, sála priam nonšalancia. Lenže na neúspech rozhovorov o budúcnosti Grécka ihneď negatívne reagovali finančné, akciové aj komoditné trhy. Nejde teraz o to, či trhy „majú pravdu“, ale o to, že je to vývoj, ktorý komplikuje život úplne všetkým.
V prvom rade sa však ešte o čosi viac zhoršila situácia vládnych politikov v Aténach. Tí len pred dvoma týždňami dokázali v parlamente tesnou väčšinou pretlačiť v poradí už tretí balík škrtov vo verejnom sektore a v sociálnej oblasti, ktoré sa dotknú väčšiny obyvateľov Helénskej republiky.
O niekoľko dní nato balík spečatili schválením zrevidovaného rozpočtu na rok 2013. Neschopnosť ministrov eurozóny splniť svoju časť dohody – uvoľniť ďalšie desiatky miliárd pomoci Grécku – týmto politikom výrazne podráža nohy.
Grécko už tento rok na jar zažilo sériu volieb. Predstava, že Gréci pôjdu čoskoro opäť k volebným urnám, nie je vôbec nerealistická. Alternatívou k vládnym stranám Nová demokracia a PASOK sú však politici, ktorí odmietajú „bailouty“, nevidia problém v jednostrannom odchode z eurozóny, alebo ho rovno požadujú. Dnes sú na koni. Neúspech bruselských rokovaní označujú za znemožnenie politikov Novej demokracie a PASOK-u, ktorí celé mesiace obyvateľstvu vysvetľovali, že bez prijatia ďalších drakonických opatrení peniaze z Bruselu neprídu. Opatrenia sa prijali, a peniaze neprišli. Aspoň doteraz.
Samozrejme, je dôležité dohodnúť sa, či má Grécko dospieť k udržateľnej hladine dlhu v roku 2020, alebo 2022 a čo budú musieť preto urobiť súkromné a možno aj verejné sektory veriteľských krajín (kam patríme i my). Ak si však chce eurozóna ušetriť zážitok s takou gréckou vládou, ktorá by chcela radikálne znegovať všetko, čo sa urobilo doteraz, musí sa pri hľadaní dohody poriadne poponáhľať.