Zodpovednosť na druhej strane
Za posledné tri roky počuli Gréci často kázne o zodpovednom správaní. Stali sa laboratóriom pokusov, ako riešiť krízu uťahovaním opaskov a dnes sú viditeľným príkladom zlyhania tejto stratégie. Je čas prijať zodpovednosť, ale na opačnej strane.
Ministri financií eurozóny sa tento týždeň opäť rozišli bez toho, aby schválili uvoľnenie ďalšej tranže pôžičky Grécku. Nie že by Atény niečo nesplnili, podmienky stanovené veriteľmi sú naplnené. Medzinárodný menový fond a štáty eurozóny sa však nevedia zhodnúť na tom, kedy sa stane grécky dlh „udržateľným“ a ako to zariadiť.
Jednoducho povedané: program pôžičky predpokladal, že v roku 2020 sa dostane dlh Grécka na úroveň 120 percent hrubého domáceho produktu, čo sa považuje za udržateľnú úroveň, teda úroveň, na ktorej je krajina schopná dlh refinancovať bez vonkajšej pomoci. Lenže to tak nebude.
V mysli dlhodobo masírovanej nezmyslami o príčinách krízy ihneď skrsne podozrenie, že s nami títo „klamárski Gréci“ znova hrajú nejakú hru. Lenže nie je to tak. Hlavným dôvodom je, že príjmy z privatizácie sú nižšie a negatívne dôsledky rozpočtových škrtov na hospodársky rast horšie ako očakávané. Grécko je najviditeľnejším príkladom zlyhania politiky postavenej na predpoklade, že príčinou krízy je nezodpovedné rozpočtové hospodárenie (s implikáciou, že jej riešením má byť okresanie sociálneho modelu, na ktorý „nemáme“).
Osud Grécka je v istom zmysle metaforou krízy v eurozóne. Problémy pretrvávajú aj vinou snahy politikov o jej záchranu. Európski politici sa však nemôžu tváriť ako nevinné obete nepredvídaného a nepredvídateľného vývoja. Zaznievalo mnoho hlasov, ktoré ich varovali pred samovraždou vyhladovaním.
Je načase, aby prijali zodpovednosť. V prípade Atén to bude znamenať akceptovanie, že dlh sa dostane na udržateľnú úroveň len jeho čiastočným odpísaním. Nie v prospech „vysokých platov a nadmerných dôchodkov“ (to už môže hlásať iba cynik), ale na upokojenie situácie v menovej únii.
Pokiaľ ide o eurozónu, prijatie zodpovednosti znamená, že prestaneme opakovať moralizujúce nezmysly o pôvode krízy. Spôsobili ju vnútorné nerovnováhy a zhoršila nedostatočná regulácia finančného sektora. A to treba riešiť, nie verejne bičovať arbitrárne vybraných „vinníkov“. V najširšom zmysle slova znamená prijatie zodpovednosti poctivú diskusiu o hospodárskom modeli. Život na dlh bol v mnohých prípadoch vedomou ekonomickou stratégiou, ako udržať systém v chode aj pri prehlbujúcich sa sociálnych rozdieloch.
Financovanie spotreby úvermi nahrádzalo sociálne služby (hypotéky namiesto dostupných nájomných bytov, pôžičky na štúdium namiesto dostupného bezplatného vzdelania…), pomáhalo potláčať rozdiely a živiť vnútornú spotrebu v čase, keď bola stále väčšia časť príjmov a bohatstva koncentrovaná v stále menšom počte rúk.
Skúsme zodpovedne vyvodiť dôsledky z našich zlyhaní. Spravodlivejšia redistribúcia príjmov a bohatstva nie je problémom Európy. Ale jej šancou.
Najčítanejšie
-
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-