Veľký problém
V súvislosti so štrajkom učiteľov trápi celú spoločnosť problém, o ktorom donedávna nemala ani tušenia. Nik v podstate ani presne nevie, komu tá myšlienka napadla ako prvému, no jej zdanlivá jednoduchosť je zradná. Ide v podstate o to, či by na Slovensku mohla niekedy nastať situácia, že by sa učiteľom platy dvihli.
Odkazy na budúcnosť v tomto zmysle neprinášajú uspokojujúcu odpoveď, lebo zvyšovanie učiteľských platov sa do budúcnosti odkladalo vyše dvadsať rokov a už aj samotní politici sú z tohto odkladania dosť unavení. Pri jeho zdôvodňovaní totiž musia hlásať čoraz väčšie hlúposti a to im narúša imidž.
Veľmi podnetne nepôsobí ani rafinovaná taktika, ktorá sa osvedčila najviac: najprv sľúbiť, potom nezvýšiť. Sú v tom, pochopiteľne, aj určité psychohygienické aspekty, lebo náhle zvýšenie platov by, podľa mnohých nezainteresovaných pozorovateľov, väčšej časti učiteľov mohlo skôr uškodiť ako pomôcť. V podstate by ani nevedeli, čo si majú pri náhlom návale peňazí kúpiť a nevedeli by sa potom dostatočne sústrediť na výučbu.
Mnohí by to síce azda aj vedeli, no určite by si pokupovali iba také daromnice, napríklad televízory, vetrovky, topánky a podobne. Časť z nich by tento zvýšený príjem istote premrhala na knihy, nehovoriac o tých, čo by takéto, pomerne ľahko získané peniaze, vo chvíli takpovediac roztopili v potravinách.
To dnes už každý vie, preto zvyšovanie platov učiteľov je na Slovensku už iba akademická otázka. No napriek tomu by odpoveď na túto otázku mohla byť zaujímavá. Preto som sa s ňou obrátil na postaršieho skúseného politika, ktorému osudy krajiny vždy ležali na srdci a navyše jeho osobnú súvislosť s nejakou školou nik z jeho kolegov nepredpokladal.
Stručne som mu načrtol virtuálnu hospodársku situáciu. Všetky budovy v mestách by boli pokryté zlatom a drahokamami, zastrčenejšie uličky striebrom a polodrahokamami. Také tie osady by boli aspoň pozakrývané mramorom a bižutériou.
Na každej ulici by boli dva žľaby, v ktorých by tieklo mlieko a med – so zlatými či striebornými naberačkami naporúdzi. Spod striech by občanom padali pečené holuby rovno do huby, napríklad od nejakej agilnej domácej firmy Slovak Pigeons Ltd. Bolo by v tejto pozitívnej hospodárskej situácii možné zvýšiť slovenským učiteľom plat?
Na chvíľu sa síce zamyslel, no s odpoveďou dlho neotáľal: „Viete čo? Nie!“ „Ale prečo?“ prekvapil ma, lebo takúto situáciu som považoval za ekonomicky už pomerne priaznivú. „Bol by veľký problém s výpekom!“ Nechápal som. „No z tých holubov by to mastné kvapkalo na zem.
Prilepovali by sa na to topánky, ba určite by to časom smrdelo. Ľudia by si utierali zamastené ústa a prsty, odhadzovali by papierové vreckovky. Všade kôpky holúbäcích kostí! Viete si predstaviť tie obrovské náklady na upratovanie? V tejto situácii by nijaká vláda neriskovala. Zvýšiť platy učiteľom by vtedy bol doslova hazard!“
Človeka vždy prestúpi hrdosť, keď sa stretne s múdrym politikom, ktorý krajinu pred učiteľmi ochráni za každých okolností.