V začarovanom kruhu
Nezamestnanosť na Slovensku opäť vzrástla. V októbri sa dostala na hodnotu 13,69 percenta práceschopného obyvateľstva. V porovnaní s väčšinou okolitých štátov sme na tom nepatrne horšie. Poľsko a Maďarsko vykazujú nezamestnanosť podľa najnovších údajov Eurostatu mierne nad 10 percent, výrazne lepšie je na tom Česko (7 %). Na južnej periférii Európskej únie však v Španielsku preskočila 25 percent a veľmi podobne je na tom Grécko.
Mnohí ekonómovia tvrdia, že nezamestnanosť by mala klesnúť vo chvíli, keď sa hospodárstvo dostane z krízy. V súčasnom roku ekonomika SR porastie o 2,5 percenta, no aj tak sa počet ľudí bez práce neznižuje. Nie je to teda spôsobené len cyklickými výkyvmi európskej ekonomiky, ale štrukturálnymi problémami Slovenska.
Sezónne zmeny v nezamestnanosti v októbri bývajú typické presne v opačnom smere. V septembri totiž na úrady práce mieria čerství absolventi, ktorí ju nárazovo zvýšia. V októbri sa s tým trh práce postupne vyrovnáva a počet nezamestnaných opäť klesá.
Dlhodobý problém je viditeľný v jednotlivých regiónoch. Na západe Slovenska hľadá robotu najmenej ľudí. V Bratislave ich v októbri zaznamenali stabilne iba 5,6 percenta. V kontraste s tým stojí východ štátu, kde okresy ako Trebišov majú štvrtinovú a Rimavská Sobota viac ako tretinovú nezamestnanosť. Bez náznaku zmeny k lepšiemu.
Slovenský západ ťaží najmä z automobilového priemyslu. Okresy ako Žilina alebo Trenčín nemajú v tomto smere zásadné problémy. A pokiaľ ľudia hľadajú zamestnanie tu, najčastejšie ide o uchádzačov s nižšou kvalifikáciou. Regióny však neťažia iba zo samotnej existencie automobiliek. Na ne sa napája aj mnoho subdodávateľov. Na východe azda s výnimkou U. S. Steelu neexistujú zamestnávatelia, ktorí by na seba nabaľovali ďalšie firmy a ich zamestnancov.
Očakávať pritom, že by prišiel jeden veľký investor a vytvoril tisíce nových pracovných miest, je veľmi nereálne. Stredná Európa je pre mnoho firiem zo mzdového pohľadu „pridrahá“, a tak smerujú svoje investície ďalej na východ.
Boľavým miestom je štruktúra nezamestnaných podľa veku. Tretina má 50 rokov a viac. Šanca nájsť si prácu pred dôchodkom je pre väčšinu z nich takmer nulová, a tak často odchádzajú do predčasnej penzie. Druhou rizikovou skupinou sú mladí ľudia do 25 rokov, tvoriaci pätinu uchádzačov. Hrozí im nebezpečenstvo, že od ukončenia školy ostávajú na úradoch práce a tak nikdy nezískajú pracovné návyky.
Práve dlhodobá nezamestnanosť je kľúčovým štrukturálnym problémom na slovenskom trhu práce. Až polovica všetkých uchádzačov, teda vyše 200-tisíc, nemá prácu viac ako rok, z toho 60-tisíc prinajmenšom štyri roky. Opäť ide o okresy Rimavská Sobota a Rožňava.
Vo výhľade na ďalšie mesiace priveľa pozitív nie je. Sezónna zložka nezamestnanosti bude pôsobiť negatívne a počet ľudí bez práce tak porastie. K tomu sa pridáva spomaľovanie ekonomiky aj vinou opätovne sa vynárajúcich problémov v únii, takže firmy rozhodne nemajú v úmysle bojovať o nových zamestnancov.
Ani prilákanie jedného investora do regiónu s vysokou nezamestnanosťou všetko nevyrieši. Väčšina zahraničných podnikateľov má totiž veľmi špecifické požiadavky na zamestnancov a očakáva od nich vyššiu kvalifikáciu v určitej oblasti. Preto ich treba na to pripraviť, či už vo forme vzdelávania na stredných školách, alebo rekvalifikáciou. Bez takéhoto prístupu sa iba presunú ľudia s potrebnou kvalifikáciou z iných regiónov k novému zamestnávateľovi.