Turecko, náš vzor?
Niekdajší klasik insitnej politiky sa isto nemýlil, keď tvrdil, že zo štatistík sa ľudia nenajedia. Dodajme len, že z chybných štatistík sa ľudia nielenže nenajedia, ale ešte ich to môže výrazne poškodiť. Platí to pre všetky oblasti života, a teda určite aj pre školstvo.
Minulý týždeň nám pripadalo komické zistenie ministra financií Petra Kažimíra, že vláda so školskými odborármi nemajú zhodné výpočty a štatistiky. Dnes sa zdá, že niektoré výpočty a štatistiky predstaviteľov vlády sa nezhodujú nielen s odborármi, ale ani s inštitúciami, ktoré majú výpočty a štatistiky priamo v náplni práce.
Ako inak si vysvetliť, že minister financií, ale aj premiér Robert Fico sa v diskusiách na tému školstva tvária spokojne pri odvolávaní sa na nesprávne údaje? Na základe čoho potom predseda vlády urobí záver, že „máme v porovnaní s Európskou úniou nízky počet žiakov na jedného učiteľa“, a že „keď niekde je, povedzme, priemer štrnásť, tak možno u nás je to iba jedenásť“?
Čísla vedia byť nudné, ale tu sú naozaj dôležité. Podľa dostupných údajov OECD, v roku 2010 na Slovensku pripadalo na jedného učiteľa 17,1 žiaka na základnom a 14,1 na strednom stupni. Podľa Eurostatu v roku 2009 u nás pripadalo na jedného učiteľa 15,2 žiaka. V porovnaní s EÚ to vôbec neznamenalo, že máme nízky počet žiakov na jedného učiteľa. Práve naopak: viac žiakov na jedného učiteľa ako my majú len v štyroch štátoch únie. Do tretice spomeňme náš Štatistický úrad, podľa ktorého údajov u nás v minulom roku pripadalo na jedného učiteľa 14,4 žiaka základných a 13,1 žiaka stredných škôl.
Metódy pri výpočtoch štatistík môžu byť v rôznych inštitúciách rozdielne. Dôležité však je, že každá inštitúcia používa rovnakú metodiku na všetky skúmané krajiny. A ani z jednej z týchto štatistík nevyplýva, že by u nás v porovnaní s Európou bol akýsi nadbytok učiteľov.
Čo z toho vyplýva? Napríklad to, že racionalizácia školskej siete je jedna vec (a isto dôležitá), ale počty učiteľov sú vec druhá. Ak je u nás takmer dvestosedemdesiat základných škôl s menej ako dvadsiatimi žiakmi, potom pre školstvo platí to isté, čo pre mnohé iné oblasti: na Slovensku je skrátka veľa obcí, ktoré boli ponechané napospas a doslova vymierajú.
Výsledkom je nerovnomerný systém, kde je niekde výrazný prebytok a inde výrazný nedostatok. Zlučovaním ľudoprázdnych škôl môžu ich zriaďovatelia ušetriť na nákladoch za budovy či energie. Možno trochu i za platy. Lenže ušetrením dvesto školníkov a primeraného množstva upratovačiek sa v systéme sotva objavia rezervy, ktoré by umožnili zvýšiť mzdy učiteľom.
Pravdaže, môžeme sa vydať aj cestou znižovania stavov pedagógov. Len si najprv musíme zodpovedať určité otázky. Napríklad otázku, či chceme o pár rokov zase robiť nábory učiteľov, keďže počty žiakov sa majú podľa údajov ministerstva školstva opäť zvyšovať. Alebo otázku, kto je teda v oblasti školského systému naším vzorom. Lídrom štatistík je totiž Turecko. Metodika, nemetodika, všetky inštitúcie mu namerali viac než dvadsať žiakov na učiteľa.