Maďarský betón
Orbánova snaha zabetónovať sa pri moci je očividná už od volieb v roku 2010, keď jeho Fidesz získal v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Orbán sa od začiatku pohybuje na hrane demokratických mantinelov a pravidlá hry si prispôsobuje tak, aby čo najviac vyhovovali jemu. Pozorovateľovi zo severnej strany Dunaja to nutne musí pripomínať neblahú éru mečiarizmu, keď HZDS u nás naplno uplatňovalo „teror väčšiny“.
Permanentné priťahovanie skrutiek v Budapešti vyvrcholilo zmenou volebného zákona, ktorého súčasťou je aj povinná registrácia voličov pred hlasovaním.
Neutešená ekonomická situácia a čoraz autoritatívnejšie uplatňovanie moci síce Orbána za dva a pol roka vládnutia pripravilo zhruba o polovicu elektorátu, no stále má najvernejších stúpencov. Na druhej strane, opozícii sa dosiaľ nepodarilo na svoju stranu pritiahnuť sklamaných voličov Fideszu. A práve na to Orbán stavia: istá časť apatických a sociálne najslabších voličov sa nebude unúvať s registráciou, čo nahráva jemu do karát.
V roku 2014 sa mu už s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí získať ústavnú väčšinu, ale na udržanie sa v premiérskom kresle mu predsa stačí i tá „obyčajná“.
Autoritársky „vládca“ Orbán je na najlepšej ceste, aby sa v súvislosti s Maďarskom začalo na európskej pôde hovoriť nielen o krivení demokracie, ale ohrození jej podstaty. Volebný zákon, ktorý umožní vládcom vydávať nedostatok súhlasu za neexistenciu nesúhlasu so svojou politikou, je na tejto ceste ďalším míľnikom.