EÚ – je čas prekonať tabu
Európska únia má dva základné nedostatky: nevie adekvátne odpovedať na ekonomické výzvy, ktorým je vystavená, a je polovičatým, nedobudovaným projektom.
Ak jej oponenti vyčítajú nedostatok demokracie, malú akcieschopnosť či mľandravosť lídrov, je to práve preto, že si neplní funkcie normálneho štátu.
Občania i okolitý svet tieto služby už od EÚ očakávajú. Za posledné desaťročia sa však nahromadilo množstvo rôznych tabu, ktoré nedovoľujú hovoriť o veciach otvorene. Výraz „federácia“ sa nesmel vôbec použiť, a tak sa zaviedol termín komunitárna metóda. Len aby nenastala panika, že národné štáty strácajú suverenitu.
Kým my sme sa hrali na slovíčka, národné štáty suverenitu skutočne stratili. Ale nie v EÚ, o túto pýchu nacionalistov ich obral svetový trh. Ten už nie je nijakou metaforou, ale mocou, ktorá denne dáva najavo nielen tým menším, ako sú Gréci, ale aj tým najväčším, napr. Nemecku, že skutočným suverénom je on. Trh určuje hodnotu našej meny, práce, daní, úrokov, zadlženosti a napokon ratingu, tejto čarovnej veličiny, ktorou svet súkromného kapitálu určuje osud štátov. Slovensko dávno stratilo svoju suverenitu, nie je schopné rozmarom svetového trhu odolávať. EÚ je však stále najväčším hospodárskym zoskupením na svete, najväčším trhom, produkuje asi tretinu svetovej výroby a obchodu a v tejto svojej sile je schopná trhom diktovať svoje podmienky. Ale len ako celok, len ako hráč, ktorý má v rukách všetky páky. A to nemá.
Banková a finančná únia smeruje k vytvoreniu takejto sily na európskej úrovni. To však otvorí otázku harmonizácie daní. Hádam netrpíme ilúziou, že budeme daňami konkurovať tým, čo nám posielajú peniaze na rozvoj našej zaostalosti. A otázku rozpočtu: dnes sú tu hádky o rozpočet, ktorý tvorí jedno percento HDP celej únie. Ak však chceme reálny rozvoj, únia musí aj reálne investovať do infraštruktúry, energetiky, vývoja atď. Musí mať vlastné investičné zdroje. Federálny rozpočet USA disponuje 14 percentami a švajčiarska konfederácia 24 percentami HDP. EÚ horko-ťažko jedným percentom!
Slovensko chce dohnať vyspelejšie štáty, ale samo to nedokáže, potrebujeme financovanie nášho rozvoja od bohatších krajín, potrebujeme solidaritu. A chceme aj rast životnej úrovne, a teda zachovať či rozvinúť európsky sociálny model. Ten nie je mŕtvy, ako by si to priali niektorí konzervatívni politici najmä na Slovensku – ľudovci v Európskom parlamente dnes potrebu sociálnej regulácie trhu plne uznávajú! Aj toto tabu treba prekonať. Najväčšiu konkurencieschopnosť pritom dosahujú krajiny so silným sociálnym modelom. Ten je základom európskeho úspechu.
Ešte niekoľko tabu nám stojí v ceste: každá jednotlivá krajina je dnes vlastne bezmocná v boji s daňovými únikmi. Nevieme vyjednať so Švajčiarskom, Lichtenštajnskom či Cyprom podmienky na zastavenie presunu nezdanených peňazí do ich bánk alebo do iných daňových rajov, ale EÚ ako celok je iný hráč, jej tlak by mal svoje výsledky. Aké vieme vyjednať podmienky pre bezvízový styk s USA? Také, že formálne víza nemáme, ale praktický proces je rovnako zaťažujúci ako predtým. A ochranu našich občanov pred únikom údajov, napríklad do USA? Nevieme ju zabezpečiť vôbec. Únia ako celok si však už vie diktovať podmienky (napr. v prípade ochrany spotrebiteľa). Dali by sa nájsť stovky ďalších príkladov, kde už nemáme žiadnu suverenitu, ale EÚ nám ju vracia. O suverenite sa dá povedať: Slovensko môže v rámci únie rozhodovať aj o takých krajinách, ako je Španielsko či Nemecko. Na veľkosti nezáleží. Áno, môžu aj ony o nás, ale to robili nehatene aj predtým, dnes máme právo aj nástroje, ako obmedziť ich a presadiť svoju vôľu. Čím viac EÚ získava atribúty normálnej federácie, tým väčšia je suverenita Slovenska.