Prekliati dobou
Nič tak ako polstoročie výstavy Agrokomplex nepripomína Slovensku strastiplnú cestu, ktorou prešlo poľnohospodárstvo v nedávnej minulosti vrátane dní včerajších aj dnešných a súčasne naznačuje, kam sa uberá vývoj modernej vidieckej krajiny. Agrokomplex to sme my so všetkými protirečeniami doby.
Len jeden malý detail – časť veľkolepo naprojektovaného výstaviska stojí na vlastnícky nevysporiadanej pôde. Takýchto sporov sú na Slovensku tisíce. Spor sa vlečie a doteraz si s ním nikto z ministrov neporadil, ide, samozrejme, o peniaze, a nie malé… Mnohé problémy, s ktorými zápasí poľnohospodárstvo, súvisia práve s nevysporiadaným vlastníctvom k pôde. Pozemkové úpravy sa po dlhej odmlke len pomaly rozbiehajú. Stoja peniaze, štát ich veľa nemá, ale čím dlhšie bude otáľať, tým viac bude nevyhnutné majetkové vysporiadanie stáť.
S myšlienkou založiť výstavu, ktorá by podnecovala k modernému hospodáreniu na pôde, viedla k inováciám v potravinárstve a propagovala zdravú výživu, prišiel minister Ján Janovic, vizionár, od narodenia ktorého uplynulo tohto roku sto rokov. Tento muž symbolizoval rozpoltenú dobu – vyštudovaný komerčný inžinier vzdelaný ako známi cestovatelia Zikmund a Hanzelka bol konfrontovaný aj so sovietskou ekonomickou školou aj s kolchozníckou praxou. Odpoveďou na ňu bola Janovicom iniciovaná reforma družstiev, stávka na vedu a výskum.
V poľnohospodárstve hľadáme modus vivendi. Neprinesú ho zúrivé politické diskusie, ale vecné riešenia.
Agrokomplex bol poňatý skutočne veľkoryso, demonštroval možnosti industriálneho poľnohospodárstva, ale kládol dôraz aj na krajinárske riešenie a troma kolibami – pripomínal rozmanitosť a pestrosť krajiny. Nepochybne výstava v časoch socializmu slúžila politickým cieľom a mala demonštrovať potenciál krajiny.
Obdobné výstavy v Nemecku, parížsky Agrosalón alebo v Kanade Kráľovská poľnohospodárska výstava tiež ukazovali, čo „naši farmári, potravinári, agrostrojári, univerzity vedia“. Výstavy pestovali a pestujú pocit hrdosti na krajinu a jej potraviny, práve s nimi sa spája to, čo utvára identitu. Ak sa nám niečo po roku 1989 nedarí, tak je to jasné sformulovanie agrárnej a vidieckej politiky zohľadňujúcej všetky potreby modernej slovenskej spoločnosti. Naša prítomnosť vyrástla z povojnových pomerov, ocitli sme sa v sovietskej zóne a napriek tomu sa podarilo vybudovať najmä v osemdesiatych rokoch funkčné poľnohospodárstvo, ktoré úplne zmenilo vidiek.
Nemáme rodinné farmy ako Rakúšania, boli zomleté kolektivizáciou, ktorej produktom boli najprv družstvá a dnes nielen ony, ale aj eseróčky a akciovky. Veľkovýroba neumrela, len sa „pretransformovala“. Áno sú tu aj rodinné farmy, ale úplne iné ako západoeurópske. Naši dedovia boli pevne spätí s pôdou, súčasníci sa od nej odtrhli. Na Agrokomplexe 2025 sú nádherné fotografie poľnohospodárskej krajiny, superstroje a pomedzi ne vidno stárež i školskú mládež. Prešli sme obrovskými zmenami a hľadáme modus vivendi. Určite ho neprinesú zúrivé politické diskusie, ale vecné riešenia.
