Finta
Keď vo februári parlament širokým konsenzom schválil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, v ich radoch zavládla spokojnosť a pocit zadosťučinenia – protest mal predsa len zmysel.
A keďže i minister Uhliarik garantoval, že na ich platy peniaze v rozpočte sú, tak všetko vyzerala byť v najlepšom poriadku.
No hneď po 1. apríli, keď zákon začal platiť, vznikli dve kategórie sestričiek: popri hŕstke tých šťastnejších, ktorým zamestnávatelia skutočne aj mzdy zvýšili, tu vznikla oveľa väčšia skupina „administratívnych pracovníčok", ktoré museli podpísať hanebné dodatky k zmluvám, a tak mnohé prišli aj o to málo, čo dovtedy dostávali.
Zamestnávatelia u nás často skúšajú, čo si voči zamestnancom môžu dovoliť: nevyplácajú im stravné lístky, nútia ich, aby sa z nich stali živnostníci, neuhrádzajú im nadčasy – to všetko sme tu už mali.
Právna finta, ktorou sa zo sestry stane „ administratívna pracovníčka“, bola novinkou. Na prvý pohľad síce mohla vyzerať v poriadku, ale v poriadku nebola. Ak tieto dodatky sestry odmietli podpísať a následne prišli o miesto, resp. ak ich podpísali a prišli o časť mzdy, bol porušený zákon.
Sestričky, ktoré sa teraz domáhajú, aby im bola doplatená zmarená mzda, s najväčšou pravdepodobnosťou súdy po všetkých možných obštrukciách vyhrajú. Ale pocit, že „človek milión“ ťahá za kratší koniec, zostane.