Palestínska potýčka
Svet sledoval so zatajených dychom ozbrojenú zrážku medzi Izraelom a Palestínčanmi aj to, ako egyptský prezident Muhammad Mursí vyjednal prímerie. Ako treba chápať najnovšie dianie na Blízkom východe? Súvisí to s tým, čo si od nich sľubovala štvorica hlavných hráčov: izraelský premiér Benjamin Netanjahu, prezident USA Barack Obama, spomínaný Mursí a vedenie palestínskeho hnutia Hamas. Každý chcel dosiahnuť čosi iné.
Netanjahu má pred voľbami a túži po výraznom víťazstve. V tejto chvíli nemôže dať bombardovať Irán, ale želal by si, aby sa naňho uprela pozornosť – prostredníctvom udalostí v Palestíne. A tak vytiahol obvyklú domácu nacionalistickú kartu – preč s teroristickým Hamasom! Aj pre Spojené štáty bude lepšie, keď nás stopercentne podporia, inak začneme ihneď bombardovať Teherán.
Premiér však narazil na nečakaný problém. Ukázalo sa, že Hamas je vojensky o niečo silnejší, ako sa dosiaľ zdalo. Dokáže raketami ostreľovať Tel Aviv aj Jeruzalem. Je pravda, že Izrael má proti nim účinnú obranu – Železnú kopulu dodanú z USA, ale ide o vážne varovanie pre budúcnosť. Navyše celý svet vrátane západnej Európy obvinil z vyvolania najnovšej konfrontácie Izrael, a nie Hamas. A tak Netanjahu fakticky cúvol a súhlasil s prímerím.
Najnovšia šarvátka bola tým posledným, čo Obama potrebuje. Prezident práve vedie veľký politický boj vnútri Spojených štátov, akékoľvek ďalšie vojenské angažmán v zahraničí by mu situáciu skomplikovalo. Američania však pri hlasovaní v OSN museli podporiť Izrael. Obama sa pokúsil zostať v hre: poslal ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú do Izraela, aby verejne potriasla Netanjahuovi rukou. Potom išla do Ramalláhu, aby tam povedala palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi, že USA sú stále za riešenie dlhodobého konfliktu vytvorením dvoch štátov.
Problémom bolo, že Abbás a palestínska správa neboli účastníkmi tejto hry. Clintonová, samozrejme, nemohla ísť vyjednať prímerie do Gazy, pretože USA oficiálne považujú Hamas za teroristickú organizáciu. Takže Obama s Clintonovou predviedli svetu nielen to, že Spojené štáty nie sú nenahraditeľné, ale ani relevantné.
Mursí chcel dve veci: ukázať, že Egypt je na Blízkom východe nenahraditeľný, a preniesť pozornosť svetovej verejnosti z Iránu a Sýrie na Palestínu. V prvej veci zožal úspech úplný, v druhej do značnej miery.
Západný svet si teraz myslí, že Mursí zahodil svoje víťazstvo tým, že niekoľko dní po prímerí vyhlásil kontroverzné vnútropolitické dekréty. A tak sa proti nemu postavila jednotná opozícia a polovica štátu. Kto predstavuje polovicu Egypta, ktorá stále demonštruje? Ide o strakatú alianciu zloženú z mladých ľudí, dedičov revolt z roku 1968 proti autoritám, ďalej z tradičných liberálov orientovaných na trh, z násirovských nacionalistov, politickej ľavice a politických pozostalých po Mubarakovom režime.
Tieto skupiny sa tým či oným spôsobom hlásia k hodnotám západného sveta. Na rozdiel od nich Mursí zastáva domáci arabsko-islamský súbor princípov, ktoré odjakživa hlásalo Moslimské bratstvo. Prezident opakuje v Káhire to, čo tvrdil na medzinárodnej scéne: hlavným sprostredkovateľom v izraelsko-palestínskom konflikte má byť Egypt, a nie USA. A vnútri krajiny nakoniec prevládne šaría, islamské právo, hoci miernejšie.
Pokiaľ ide o Hamas, oslavuje. Izrael sa s ním musel zmieriť. Podľa jeho predstaviteľov odsunuli Abbása na okraj a Spojené štáty budú musieť začať s nimi rokovať. Hamas nevidí budúcnosť inak ako optimisticky.
© Immanuel Wallerstein, distribuuje Agence Global