Meškanie Vianoc
Nielen ja, ale aj veľké množstvo mojich spoluobčanov spozorovalo, že Vianoce tento rok prichádzajú akosi neskôr. Na veci nič nemení, že ešte neboli. Ide však o to, že väčšina obchodných reťazcov nezačala s vianočnou výzdobou a zľavami hneď po Veľkonočnom pondelku, hoci už nasledujúci deň, teda v utorok, bolo fakticky neskoro.
Človek tak prišiel do nejakého obchodu napríklad uprostred júla – a nič! Nijaké ihličie, gule, salónky alebo aspoň to „tututú, tututú“ z erárnych obchodných ampliónov. Preto sa nemožno čudovať, že väčšina ľudí ešte stále nie je na tohoročné Vianoce dostatočne pripravená.
Pri pomyslení na ne si každý tolerantný človek balí hlavu do mokrých bielych uterákov nielen pre nedostatok fantázie a prostriedkov, ale aj preto, aby už samotnou myšlienkou na Vianoce neurážal, ale naopak, skôr osviežil moslimov a iných (ne)veriacich, ktorých vraj inak Vianoce samy osebe nekonečne urážajú.
Neviem teda, či to chápem celkom správne, ale tak akosi príslušné mestské orgány zdôvodňujú modernizáciu vianočného stromčeka na námestí v Bruseli. Ako stromček to síce vôbec nevyzerá, ale aspoň nik nie je urazený. I keď zdanie môže niekedy klamať. Ak by niekto chcel napríklad 23. decembra zaparkovať pri niektorom nákupnom centre, poľahky by zistil, že taký džihád môže byť oproti tomu iba nevinnou detskou zábavou.
Osobne nemôžem tvrdiť, že by som sa o Vianociach dozvedel neskoro. Už v januári som našiel v jednom internetovom kalendári nesmierne cennú informáciu, totiž že do Vianoc zostáva už iba 359 dní. Ale napriek tomu som sa nepripravil o nič lepšie ako ostatní, pretože som sa spoliehal na reťazce, ktoré mi to mali hneď po Veľkej noci naznačiť.
V septembri? V októbri? Čo už potom s tým? No ani v tomto prípade nemôžem hádzať všetky reťazce do jedného vreca.
V jednom dospeli k zvláštnemu spojeniu Vianoc s nemeckou interpretáciou Veľkej noci. V Nemecku sa totiž nepolievajú vodou ani nešibú korbáčmi, ale s deťmi v záhrade alebo na rôznych miestach príbytku hľadajú sladkosti: „No, kde skryl veľkonočný zajačik čokoládové vajíčko?“
V reťazci, ktorý mám na mysli, takýmto spôsobom poskrývali a popremiestňovali úplne všetok tovar. A tak teraz môžem o niečo dlhšie a radostnejšie chodiť po obchode ako celkom maličký Nemec: „Kde skryl veľkonočný manažérik olejček? Kde schoval múčku? Kde piškótky?“
Nie je to jediná vec, ktorá ma tento rok prekvapuje. Chcel som si napríklad kúpiť živý vianočný stromček, lebo bruselské ešte u nás nepredávajú. Živý stromček sa úplne líši od umelého. Vôňou sa síce vôbec neodlišujú, no umelý má spravidla zelenú farbu, každý živý je žltý. Na umelom môžu byť ešte od výroby nejaké stopy vlahy, pri živom stromčeku to nehrozí.
Všetky stromčeky, ktoré mi ponúkli, vyzerali akoby dostali ranu z milosti. Vyťať ich bol skôr ekologický počin, ako zásah do prírody. Ale napokon pekne ozdobené a nie celkom lacné suché raždie azda tiež poteší. Neviem, či mi na ňom zostane aspoň pár ihličiek. Vianoce tento rok totiž naozaj meškajú.