Dlhá cesta k bankovej únii
Rokovania o systéme jednotného bankového dohľadu, ktorý má byť prvým pilierom takzvanej bankovej únie, sa mohli skončiť len neúspechom alebo oslabeným kompromisom. Európska únia napokon dokázala dospieť k dohode iba za cenu výrazných ústupkov z veľkých plánov z júna 2012.
Ministri financií našli tesne pred summitom kompromis v hlavných sporných otázkach. Štáty mimo eurozóny získali garancie, že budú môcť ovplyvniť pravidlá a štandardy, ktoré sa budú vzťahovať i na ich banky. Rieši sa aj problém oddelenia funkcie dohľadu a tvorby menovej politiky v Európskej centrálnej banke. A rozlúsknutá bola i hádanka, na ktoré finančné domy má dohliadať ECB a ktoré prenechať národným autoritám.
Podľa pôvodného návrhu mala mať ECB právomoc dohliadať na všetky banky. Jej každodenný výkon by vo väčšine prípadov prenechala národným autoritám, priamo by kontrolovala len najväčšie. V ostatných by mala právo zasiahnuť, ak sa to ukáže potrebné.
Podľa výsledného kompromisu preberie ECB priamy dohľad nad veľkými bankami, ktoré majú aktíva nad 30 miliárd eur alebo disponujú s viac ako pätinou hrubého domáceho produktu príslušného štátu. Ostatné prenechá národným inštitúciám. ECB tam bude mať právo zasiahnuť iba v krízových situáciách. Čo presne nejasná formulácia znamená, bude predmetom diskusií, v ktorých sa bude Berlín nepochybne usilovať zaštítiť pred „zasahovaním zvonku“ svoje politicky vplyvné regionálne poisťovne. Zatiaľ sa vytvára dostatočný priestor, aby mohol každý hlásiť víťazstvo.
Podstatné je však načasovanie. Legislatíva potrebná na spustenie systému sa má dohodnúť do marca 2013. Jednotný dohľad začne fungovať o rok nato. Ak všetko pôjde hladko, čo vôbec nemusí. Ratifikácia v nemeckom Bundestagu, v spojení s blížiacimi sa voľbami, sľubuje veselé chvíle.
Od zavedenia jednotného bankového dohľadu závisí iné kľúčové rozhodnutie prijaté na júnovom summite – možnosť priamej rekapitalizácie problémových bánk z Európskeho stabilizačného mechanizmu. Opatrenie, ktoré malo pomôcť prelomiť „smrteľné spojenie krachujúcich bánk a slabých verejných rozpočtov“. Inak povedané, umožniť Španielsku reštrukturalizovať bankový sektor bez toho, aby ho dotlačilo ku krachu. Lenže na to si bude musieť Madrid počkať naozaj dlho.
Nemecký minister financií si dal záležať, aby medzi riadkami, no jasne, vyhlásil: najskôr po marci 2014. Teda pohodlne po nemeckých voľbách. A v čase, keď už väčšina reštrukturalizácie pravdepodobne prebehne „po starom“.
Čo zvyšné dva „piliere“? Spoločný mechanizmus na rekapitalizáciu bánk a garanciu vkladov, bez ktorých nebude banková únia efektívne fungovať. Ešte sme o nich ani nezačali poriadne hovoriť. Komisia predloží návrhy v polovici budúceho roka, po schválení jednotného dohľadu. Sú to politicky ešte citlivejšie, komplikovanejšie problémy. Cesta od najnovšej dohody o spoločnom bankovom dohľade k sľubovanej bankovej únii je ešte dlhá.