Lietajúci profesori
Iste nie je nič zlé, ak tí najlepší profesori hosťujú na iných univerzitách a takýmto spôsobom odovzdávajú svoje vedomosti ďalej. O to predsa pri vzdelávaní ide predovšetkým.
Na Slovensku však pojem hosťujúci profesor prakticky nepoznáme, zato tých „lietajúcich“, ktorí sa vyskytujú na dvoch, troch či viacerých školách naraz, máme neúrekom.
Aj keď sa tvária, že sú priam geniálni, lebo bez problémov stíhajú prednášať na viacerých alma mater zároveň, nezodpovedanou zostáva otázka, koľko energie môže takýto pedagóg venovať svojim študentom, keď jeden deň učí v Bratislave, druhý deň v Trnave a v sobotu má na starosti ešte externistov v Sládkovičove (a popritom všetkom ešte naháňa granty)…
Prednášať je jedna vec, no venovať sa serióznej vedeckej práci je vec druhá. Iste by bolo zaujímavé zistiť, koľkí z týchto lietajúcich profesorov publikujú v serióznych vedeckých tzv. karentovaných časopisoch.
A pravdepodobne tam niekde by sme našli i vysvetlenie, prečo sa doteraz ani jedna slovenská vysoká škola neumiestnila v niektorom zo svetových rebríčkov…
Marián Zachar, poradca bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu, pred časom spracoval údaje o lietajúcich profesoroch a vyšla mu pozoruhodná štatistika: najvyšší podiel zamestnancov i profesorov pracujúcich na viac ako jednej škole majú dve súkromné školy: VŠ v Sládkovičove, nasledovaná VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, o ktorých renomé si môžeme myslieť svoje…
Nie to však len vina pedagógov, ale celkového nastavenia systému, v ktorom existuje veľká skupina „klientov“ (nehovorme o študentoch), ktorí si veľmi radi priplatia, ak relatívne poľahky získajú vytúžený diplom.
Novelu vysokoškolského zákona je preto možné považovať za dobrý, ale len malý krok správnym smerom. Nasledovať by mali ďalšie.