Slovenská daňová práčka
Slovensko je krajinou s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Takéto vyjadrenia počúvame zo všetkých strán. Aká je však skutočná realita? Na Slovensku máme primerané dane, ale veľmi vysoké odvody. Skoro zo všetkých príjmov ľudia platia dane i odvody.
V mnohých prípadoch odvodom podliehajú aj príjmy, ktoré okrem Maďarska žiadna iná krajina nezaťažuje povinnými príspevkami na zdravotné a sociálne poistenie.
Povinným zdravotným odvodom (16 %) podliehajú príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnanca ( 3. pilier) alebo úroky z pôžičky, ktorú občan poskytol bytovému domu na rekonštrukciu spoločných priestorov, suma získaná predajom bytu skôr ako päť rokov od jeho nadobudnutia do vlastníctva.
Pri platení dane z príjmu a zdravotných odvodov pritom nikoho nezaujíma, že môže ísť o riešenie jeho bytovej situácie z dôvodu narodenia potomka alebo sťahovania sa za prácou. Dane z príjmu tiež platia ľudia s minimálnou mzdou, pričom takíto daňovníci vo vyspelých krajinách daň z nízkych príjmov neplatia.
Slovenská odvodová deformácia nie je novinkou, lebo platí už bezmála dve desaťročia.
Dane a odvody s ľudskou tvárou existujú iba v prípade brigádnických príjmov študentov a dôchodcov s príjmami do 200 eur brutto mesačne. Neplatia sa z nich odvody a v mnohých prípadoch je možné získať v ročnom zúčtovaní dane z príjmu i zrazené preddavky na daň.
Ide predovšetkým o ľudí, ktorí za rok 2025 nezarobili brutto za celý rok viac ako 2 876,90 eur. Vtedy môžu požiadať o vrátenie zrazeného preddavku.
Oslobodenie od dane sa týka aj sociálnej výpomoci od zamestnávateľa na presne definované účely, keď takéto príjmy u zamestnanca môžu byť oslobodené až do výšky dvetisíc eur ročne od dane i odvodov. Háčik je však v tom, že zamestnanec by musel byť dlhodobo práceneschopný, aspoň šesť mesiacov.
Pokiaľ ide o darovanie majetku, Slovensko sa už pred dvomi dekádami po zrušení dane z darovania a s tým súvisiacej nulovej registračnej povinnosti stalo práčkou špinavých peňazí. V ČR bola síce darovacia daň zrušená v roku 2014, ale dary sú odvtedy súčasťou dane z príjmov ako bezodplatný príjem.
Dary sú od dane z príjmov úplne oslobodené, ak ich dostanete od príbuzných v priamej línii: rodičia, prarodičia, deti, vnúčatá, a od príbuzných vo vedľajšej línii:
súrodenci, strýkovia, tety, synovci, netere, manželia, manželia detí, deti manžela, rodičia manžela a osoby v spoločnej domácnosti (ak ste s darcom žili aspoň rok pred darovaním a spoločne ste sa starali o domácnosť alebo ste boli na túto osobu odkázaní výživou).
Finančný limit pre ostatné dary je oslobodený len vtedy, ak súhrnná hodnota všetkých darov od jedného darcu nepresiahne 50 000 Kč za kalendárny rok. Ak dar nespĺňa podmienky oslobodenia, zaplatí daňovník z daru daň 5 % alebo až 23 %.
Oznamovacia povinnosť bez ohľadu na povinnosť platiť daň z príjmu sa týka aj darov oslobodených od dane v rámci rodiny, ak tieto presiahli päť miliónov Kč. U nás by daňovník nezaplatil pritom ani cent.
V nasledujúcich rokoch je potrebné daňovo-odvodový systém výraznejšie upraviť s rešpektovaním požiadaviek na konsolidáciu verejných financií.
Zároveň je však potrebné nové parametre nastaviť tak, aby slovenská trhová ekonomika mohla niesť prívlastok s ľudskou tvárou z čias reformy socializmu pod taktovkou Alexandra Dubčeka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
