Úspory ohlodané infláciou
V turbulentných časoch geopolitických explózií sa čoraz častejšie skloňuje slovo inflácia. Jej dôsledky sú zrejmé každému hneď potom, ako si porovná ceny tovarov a služieb s tým, čo platil za to isté pred niekoľkými rokmi.
Pre jednotlivcov je dôležitá predovšetkým inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien (CPI). Tieto sa od jari 2020, keď svet ochromila pandémia, dodnes zvýšili na Slovensku o 43 až 44 %. Nákup tovarov v roku 2020 za 100 eur by dnes stál 143 eur.
Na porovnanie – úročenie termínovaných vkladov v rovnakom období bolo výrazne nižšie. Od roku 2020 do roku 2022 sporiteľ získal na úrokoch priemerne maximálne 1 % p.a., v roku 2023 2,8 % a v roku 2024 to bolo 3,4 %. Odvtedy úroky oscilujú na úrovni 2,1 až 2,3 %. Z pripisovaných úrokov banky pritom následne odpočítavajú daň z úrokov, takže sporiteľ dostáva ešte menej.
Podľa ekonomického experta na záchranu firiem pred bankrotom Harryho Pollaka (1923– 2014) inflácia predstavuje systematické ničenie hodnoty peňazí a majetku zásahom štátu. Rovnako ako zvýšená ponuka tovaru znehodnocuje na trhu jeho cenu, pôsobí inflácia opačne, keď zvýšená ponuka peňazí zásahom vlád a centrálnych bánk znehodnocuje menu. Znehodnotená mena je následne ópiom pre obyvateľstvo, o ktorého priazeň sa demokratické vlády usilujú. Pollak vo svojom diele Ekonomické úvahy zároveň uvádza, že výsledky tzv. boja proti inflácii iba preukazujú lživé úsilie vlád v tejto oblasti.
Inflácia oberá o úspory najmä stredné vrstvy obyvateľstva, ktoré často na základe zlých osobných skúseností s investovaním svojich peňazí do dlhopisov, zmeniek a akcií nebankových spoločností v minulosti úplne prišli o úspory. Vidina zhodnotenia úspor úrokmi vyššími ako na vkladoch v bankách sa tak rozplynula ako hmla a zostali iba výčitky zlého rozhodnutia pri ukladaní finančných rezerv.
Svoj podiel viny na zlých rozhodnutiach investorov má aj nízka finančná gramotnosť starších ľudí, ktorí pamätajú obdobie socializmu. Vtedy okrem vkladných knižiek s výpovednou lehotou a životných poistiek nemal sporiteľ nič iné na výber. S viazanosťou jeden rok však dostával každoročne určitý percentný úrok, ktorý bol vyšší ako miera inflácie v ČSSR.
Racionálne rozhodovanie o osobných úsporách si však vyžaduje aspoň základné znalosti finančných produktov. Najmä preto, že finanční poradcovia často ponúkajú investície, ktoré pre daného klienta nie sú výhodné. Ide najmä o podielové fondy s prevahou dlhopisov alebo dôchodkové sporenie absolútne nevhodné pre ľudí, ktorí majú napríklad pár rokov do penzie.
Mnoho jednotlivcov na Slovensku verí len tomu, čo reálne vidí. To sa odzrkadľuje v preferovaní investovania najmä do kúpy investičných bytov, ktorých prenajímanie si tiež vyžaduje vysokú úroveň opatrnosti počnúc skrytými chybami kupovaného bytu a končiac výberom seriózneho nájomcu. Teda takého, ktorého osobné pomery a dosahovaný príjem dávajú predpoklad, že bude schopný a ochotný priebežne pravidelne platiť dohodnuté nájomné. V tejto oblasti bude zaujímavé porovnanie doterajšej právnej úpravy z roku 1964 s obsahom čerstvo pripraveného a od základov prepracovaného Občianskeho zákonníka, ktorý by mal čoskoro vstúpiť do platnosti.
Základným pilierom finančnej gramotnosti by malo byť kúzlo kupeckých počtov. To znamená úplne jednoduchých vzorcov použiteľných pre výpočet kapitalizovaných úrokov a iných výnosov ako aj výpočet čistej hodnoty peňazí. Mnoho finančných poradcov však, bohužiaľ, ani tieto neovláda. Čo potom môžeme čakať od samotných sporiteľov?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | pred 1 mesiacom | 18
Svetlé zajtrajšky penzijného sporenia
Komentáre
|
pred 3 mesiacmi
|
5
