Zahraničie pre slovenského „drotára“ prestáva byť idealizované riešenie na všetko
Za prácou do šíreho sveta putujúci Slovák nie je len obraz reality posledných desaťročí. Je to tak trochu aj súčasť národnej mytológie.
So stránkami, ktoré, pokiaľ ľudia putovali z tvŕdze, na jednej strane vypovedajú o ťažkých materiálnych či vzdelávacích pomeroch, na druhej strane však aj o vôli rozvíjať domáce prostredie po skúsenostiach nadobudnutých inde. A to dokonca aj napriek trpkej pravde, že doma nikto nie je prorokom.
Najmä zásluhou ľudí, a to z rozličných sociálnych vrstiev a z odlišných pohnútok, ktorí sa rozhodli svoje tulácke, či možno presnejšie „pracovnotulácke“, cesty stočiť naspäť domov, je Slovensko také rozmanité a svojím spôsobom kultúrne unikátne. Ba dokonca sa dá povedať, že vďaka niektorým konkrétnym navrátilcom vôbec existuje ako politický štát.
V súčasnosti sa však často skloňuje skôr tá menej romantická a etnologická stránka slovenskej migrácie. Odliv mozgov, ako sa tomu moderným žargónom hovorí, vystihuje negatívnu stránku slobody pohybu v dôsledku nevyhnutnosti vzhľadom na zhoršujúce sa možnosti domáceho uplatnenia.
Téma sa ako užitočný horúci zemiak prehadzuje v parlamente, keď treba ukázať na vinníka. Na jednej strane je obraz Slovenska ako krajiny exodu biblických rozmerov; a na druhej jednostranne interpretované štatistiky, ktoré vypovedajú o tom, že z dlhodobého hľadiska sa viac ľudí vracia, ako odchádza. Trúfam si povedať, že čísla zohľadňujúce len existenčné motívy nevystihujú celú skutočnosť, ako aj to, že cestovanie z nutnosti nie je fenoménom posledných rokov.
Paradoxne to bol práve vytúžený vstup do EÚ, po ktorom sa domáce ekonomické podmienky radikálne zhoršili a k lepšiemu sa zmenilo máločo, ak vôbec niečo. Vynútené hľadanie práce v cudzine, a s tým súvisiaci úpadok regiónov, sa však v tom prípade eufemicky nazývalo slobodou pohybu a cestovania.
Túžba študovať a pracovať v cudzine sa však nie nevyhnutne spája s potrebou opustiť krajinu a nepočítať s ňou do budúcnosti. Procesy, ktoré polarizovali Slovensko, prebiehajú aj inde, a zahraničie aj pre slovenského „drotára“ prestáva byť idealizované riešenie na všetko.
