EURODIÁR: Bez Eura
Skupina vo Vroclavi a Varšave má svoje čaro aj pre slovenský futbal. Hrá v nej posledný súper z kvalifikácie (Rusko), budúci súper v kvalifikácii (Grécko) a tradičné a blízke tímy, cez ktorých postúpil jediný raz na majstrovstvá sveta (Česko i Poľsko). Všetko starí známi.
Akoby v tejto spoločnosti obstáli slovenskí reprezentanti?
S Poľskom majú lepšiu bilanciu, s Ruskom i Gréckom úplne vyrovnanú, s Českom síce horšiu, ale v posledných súbojoch boli úspešnejší. Aj v časoch federácie sa striedali tučné a chudobné futbalové roky, ale keď československý tím na európskom šampionáte dosahoval najvýraznejšie úspechy, Slováci v ňom úžasne zabrali.
Nerobme si ilúzie. Slovenský futbal zaostáva aj za krajinami v áčku vo všetkých smeroch – v podmienkach, štadiónoch, v kvalite domácej súťaže, diváckom zázemí… Ale reprezentačný výber v plnej sile by sa v tejto konkurencii pod čiernu zem asi neprepadol. Sú to tímy, ktoré dobre poznáme a s ktorými sa dá hrať, myslí si aj tréner reprezentantov Michal Hipp.
Slovenský problém spočíva v inom. Ešte ani raz sa jeho výber na záverečný turnaj majstrovstiev Európy neprebojoval a tak niet s čím porovnávať. Nestačilo mu ani päť pokusov, lebo ani v jednom prípade nezvládal kľúčové zápasy.
Euro (mena) dorazila na Slovensko podstatne skôr ako sa dostal slovenský futbal na Euro. Keď sa pred dvoma desaťročiami delila federácia, sotva by sa našiel futbalový pesimista, ktorý by takejto predstave uveril.