Slováci a ich cesta
Do stredy vybavili na svetovom šampionáte pätnásť zápasov. Trinásť z nich sa skončilo remízou či jednogólovým rozdielom.
V dnešnom svetovom futbale sa už len sem-tam stane, že si jedno mužstvo urobí z druhého trhací kalendár. Ani taká superveľmoc akou je Brazília, si nemôže byť istá výhrou – ani proti KĽDR, o ktorej vo futbale vieme toľko ako o yetim.
O futbalovom bytí či nebytí rozhodujú chybičky a detaily. Slováci sa na gól v posledných sekundách od bezzubého novozélandského súpera poskladali, bolo to kolektívne dielo. Hamšík nedôrazne atakoval Smeltza, ktorý cez neho centroval. Ďurica nebol na svojom mieste. Medzi Štrbom a Škrtelom pohodlne hlavičkoval Reid… Spískali si to sami hráči.
Keď niekto vedie 1:0 a beží nadstavený čas, nemôže nechať centrovať lopty do ohňa pred svojou bránkou. Za tri sekundy prehrali Slováci zápas v hlavách. V nich už oslavovali historickú výhru. Za stratu koncentrácie platia.
Novozélanďania sú spolu s nimi v jednom vreci. Oba tímy získali prvý historický bod na šampionáte. Prví sú nadšení, tvária sa, akoby uplynulý utorok mali zapísať do kalendára ako štátny sviatok. Druhí majú to isté a sú z toho rozladení. Nič nie je stratené. Majú ešte dva pokusy. Vybrali si však ťažšiu cestu