Taliansko sa trasie
Vvvvvvvvvvvvoooooo! Zvuk vuvuzely je horší ako budík. Je to naozaj pravda? Zdá sa, že áno. Po ihrisku behá vysmiaty Marek Hamšík. Ten Hamšík, ktorého Taliansko miluje a obdivuje. Práve udupal do trávnika taliansku hrdosť. Slováci oslavujú víťazstvo a Taliani plačú. Pozrite sa na Cannavara, Magga a Quagliarellu.
Čo budeme robiť do 11. júla? Šampionát hanby. Nálada je pod psa. Ani špagety sa nedajú jesť. Prečo tréner Lippi nevzal na šampionát Cassana a Balotelliho? pýtajú sa talianski politici. Pán Marcello (Lippi) sa môže rovno zbaliť a odísť na dovolenku. Trebárs do Bratislavy. Novým trénerom má byť Claudio Prandelli.
Zúfalstvo, smútok, tragédia. V nedeľu má o futbalovej prehre na Námestí Svätého Petra v Ríme rečniť aj pápež. Ale len trochu. Fandí Nemecku.
Prší. Aspoň nevidno slzy na tvárach talianskych fanúšikov. Len jeden muž sa z tejto prehry teší. Umberto Bossi, líder Ligy severu. Muž, ktorý chce rozdeliť Taliansko na severnú a južnú časť, neznáša futbalovú squadru azzurru. Fandil Slovensku (a predtým Novému Zélandu a Paraguaju).
Vvvvvvvvvvvvoooooo! Čo sa to deje? Vuvuzela? Nie, to je budík. Veď je len osem hodín ráno. Zápas sa hrá až vo štvrtok popoludní. Ešte stále sme majstri sveta. Bol to len zlý sen. Tak prečo sa celé Taliansko trasie?