Diego a Lionel
La mano de Dios. Celý svet pozná šialenú historku o Maradonovej božej ruke. Uplynulo práve dvadsaťosem rokov odvtedy, čo ňou skolil Angličanov.
Po štvrťfinále MS 1986 sa stalo čosi nevídané a neslýchané. Niektoré londýnske stávkové kancelárie vyplácali výhry aj za výsledok 1:1! Televízne kamery usvedčili Diega Maradonu, že iba jeden z dvoch jeho gólov mal platiť. Bol regulárny, bola to božia ruka, bránil sa dlho Argentínčan.
V jeho prípade platí, že kde sa zjaví, o rozruch každého druhu je postarané. Škandály vyrábal na počkanie. Márna sláva. Diego bol božský (futbalista), ale aj veľký hriešnik.
Zato jeho krajan Lionel Messi je z iného cesta. Keď nie je na ihrisku, ani neviete, že žije. Jeho meno sa neprepiera v nijakej afére. Ale keď si obuje kopačky a vybehne na trávnik, každý vie, kto je na ploche pánom.
Messimu sa na majstrovstvách sveta až doteraz nedarilo. V Afrike vyšiel naprázdno a vinu za rýchly koniec favorita zvalili na neho.
V Brazílii sa začína prebúdzať aj v reprezentačnom drese. Do siete Bosny a Hercegoviny strelil gól na šampionáte po ôsmich rokoch. A keby nebolo jeho, Argentína nezdolá ani Irán. Tri body vybojoval parádnou strelou v samom závere.
Toto Messi presne potrebuje. Zažiariť na šampionáte, vybojovať triumf aj v reprezentačnom drese. Ak by doviedol ako kapitán Argentínu k titulu, už by si bol s Maradonom kvit. Pravda, až na tie Diegove úlety. V nich je jednoducho nedostihnuteľný…