NÁZOR: Pán a pád Borčíc
S nimi je to ťažké, bez nich nemožné... Slovenský futbal má svojich mecenášov, bez ktorých by si mnohé kluby ani nepípli a dávno by už skončili na smetisku malých slovenských futbalových dejín (ako sa to aj v niektorých prípadoch už stalo).
Futbal je pre nich zábava a mužstvá hračkou. Veľkopodnikateľ Anton Fabuš stiahol svoje mužstvo zo súťaže a nikomu nemusí skladať účty. Ide o jeho prachy a naloží s nimi, ako on uzná za vhodné. Punktum. Má s tým niekto problém…?! Ak áno, nech sa prihlási na lampárni alebo u súdruha Žinčicu, ako kedysi vraveli L&S.
Bublina spľaskla. Ešte pred niekoľkými týždňami padali veľkohubé ciele, teraz mužstvo zabalí súťaž. Dôvod nie je jasný, ale vraj nejde o peniaze.
Borčice rúbali príliš vysoko. Chceli preniknúť na najvyššie poschodia slovenského futbalu. Urobili kus roboty, ale v cieľovej rovinke im došiel dych. Po sérii prehier sa postup ukazuje len ako fantasmagória.
Takéto rozhodnutia sú šité horúcou ihlou a v emóciách. Pred finišom spochybňujú súťaž, nabúravajú jej regulárnosť. Nič príjemené.
Borčice stoja i padajú na Fabušovi. On rozhodne, aký osud ich čaká. Pre slovenský futbal to existenčná otázka nie je. Kto si už dnes spomenie na Báč či Močenok? Alebo dokonca na Humenné či Púchov, ktorí sa predstavili aj v Európe?
V Borčiciach rozdúchali sympatické futbalové vzplanutie, ktoré vždy prináša oživenie a zaslúži si aj uznanie. Škoda len, že teraz môže takto rýchlo a neslávne zakapať.
Súvisiace články