Kováčikove S
S dvoma S vstupuje na slovenskú futbalovú scénu. Chcem byť silný a slušný prezident, vyhlásil Kováčik.
Slušné a kultivované vystupovanie a argumentovanie mu priniesli prvé plusové body. S Kováčikom azda príde na zväz nová kultúra, lepšia komunikácia, sľubuje aj otvorenosť a transparentnosť, ktorá sa v posledných rokoch prepadla pod čiernu zem. S klobúkom v ruke sa dá prejsť celý svet, vraví stará pravda. K tomu netreba plné vrecká peňazí.
Expresne rozptýlil obavy, že konferencia nezvolí nového šéfa, pretože nik nezíska dvojtretinovú väčšinu. Jeho volebný triumf pripomínal hru na jednu bránku. Jasná prevaha a vysoké skóre. Nový šéf spravil z magickej hranice 103 hlasov bezvýznamné číslo: jeho meno zakrúžkovali na 126 lístkoch. A hneď v prvom kole.
Už v banskobystrickom klube si otestoval, aké zložité je vrátiť do futbalového života dôveryhodnosť a spoločenskú prestíž, do hľadiska fanúšikov a kultúru. Alebo budovať moderný štadión a zlepšiť infraštruktúru. Všetko mu ani doma nevyšlo podľa predstáv. Jeho predchodcovia mali tiež podobné ciele. Len o výstavbe národného štadióna sa fantazíruje už desať rokov. Až sa z hitu stal už otrepaný evergreen.
Kováčik musí zmobilizovať veľa síl, trpezlivosti i odvahy, aby pohol zaspatým a zanedbaným slovenským futbalom. Začína sa boj o ďalšie S. Futbal dostal slušného lídra. Teraz sa ukáže, či aj silného a schopného.