Uliaty štart
Slovenskí futbalisti zaváhali už na začiatku. Ako šprintér, keď mu prišijú uliaty štart.
Po zápase v Litve potvrdili, že v tejto kvallifikácii sotva preberú úlohu favorita. Svet sa nezrútil, konečný účet sa bude robiť až o rok, ale ešte sme sa ani nenadýchli a najväčší súperi sú už zopár krokov pred nami.
Horšia ako remíza je správa, že hra v slabom zápase opäť ničila optimizmus fanúšikov. V tejto situácii je priam na šľaktrafenie, že jednu z najkrajších, ak nie vôbec najkrajšiu akciu Slovákov, ktorá sa skončila premiérovým Bakošovým gólom, zo zápasu vygumovali španielski rozhodcovia, ktorí si nestihli pred zápasom naštudovať základné pravidlá.
Červená karta sa však hodí do argumentácie, prečo mužstvo doviezlo z Vilniusu len bod. Viacerí tvrdia, že v oslabení na viac už nemalo. Majú recht. Hoci vo futbale sa často z jedného muža hore dole nestrieľa. Ako však s desiatimi prevalcovať súpera, keď to nešlo ani v plnej sile?!
Nepiplajme sa prioritne v poslednej polhodine, ale zamerajme sa najmä na úvodných 55 minút, po ktorých Pečovskému nešťastne uleteli nohy. Ani dovtedy Slováci nemali šance, neboli lepší ako súper, ktorému pri všetkej úcte medailu za futbalové umenie neudelia. Ešteže v závere polčasu trochu šliapli na plyn a, našťastie, stihli tesne pred prestávkou vyrovnať.
V opačnom prípade to vo Vilniuse mohlo dopadnúť aj horšie. Na rozdiel od šprintéra, ktorý po zoranom štarte bez milosti končí, futbalistom zostali ešte nejaké opravné termíny.