Greško: Nemáme čo stratiť...
V slovenskej reprezentácii nastúpil Vratislav Greško v súťažnom zápase naposledy 16. novembra 2005 proti Španielsku. Minulý rok futbalistov život opäť komplikovali zranenia. Nedávno sa však prebojoval do zostavy Norimbergu, v ktorej podáva dobré výkony. Tie ho vrátili späť do reprezentácie.
Odohral prípravný zápas proti Poľsku a je k dispozícii aj na kvalifikačné duely s Cyprom a Írskom.
Kvalifikáciu ste doposiaľ sledovali iba na diaľku. Čo sa v nej ešte dá podľa vás urobiť?
Ako hovoríte, nebol som na začiatku, a pravdupovediac, ani som ju zvlášť nesledoval. Mal som vtedy trochu iné starosti. Nemám prehľad o súperoch, o výsledkoch však viem. V dôležitých, šesťbodových zápasoch, sa body postrácali. Teraz nám nezostáva nič iné, ako sa pokúsiť stratu dohnať. Situácia je taká, že vlastne nemáme čo stratiť. Môžeme len získať. Je tu veľa mladých hráčov, zbierajú skúsenosti. Netreba od toho čakať nejaké zázraky. Budeme sa však snažiť o to, aby sme sa aj s trochou šťastia dostali späť do hry. Nie je to nemožné. Už nasledujúce dva zápasy nás môžu podržať, ale aj všetko uzavrieť.
V akej forme a pohode sa cítite?
Vo futbale to ide vo vyspelých krajinách rýchlo. Jeden deň hráte a druhý už nie. Keď ste cudzincom, je to ešte zložitejšie. Tak, ako hrám na jar, som mohol hrávať aj na jeseň. Úpon však moju situáciu komplikoval. V tomto roku som odohral pomerne veľa, takže aj záťaž na koleno bola veľká. Uvidíme, ako ju bude znášať. Pre mňa je asi najpodstatnejšie, aby koleno držalo a aby som s ním nemal problémy. Ak by niekto pred sezónou povedal, že budem mať na konte pätnásť štartov (vrátane reprezentačného), asi by som mu neveril. Už z tohto pohľadu môžem hovoriť o osobnom úspechu.
V Norimbergu však nehrávate na vašom tradičnom poste na ľavej strane, ale viac v strede. Vyhovuje vám to?
V posledných štyroch zápasoch som zakaždým hral na inom poste, takže vlastne ani neviem, kde ho mám. Iba v jedinom z nich som nastúpil na pozícii, ktorá mi najviac vyhovuje. Som ľavý obranca. Dlhodobo. Vedia to aj v klube, rozhoduje však tréner. Rešpektujem jeho rozhodnutie, aj keď hrávať na pevnom poste je pre hráča určite lepšie.
Slováci dali doma Cypru šestku, no odvtedy náš súper urobil veľké výsledky proti silným protivníkom. Ako ste ich vnímali?
Áno, doma zdolal Írov a remizoval s Nemcami. Myslím si, že v takýchto zápasoch nie je o motiváciu núdza. Proti takýmto silným mužstvám môžu hrať zozadu, na brejky. Nás budú brať asi trochu inak, napriek tomu, že v Bratislave dostali. Podľa mňa na nás vyrukujú s otvorenejšou hrou. Či to využijeme, v tejto chvíli ťažko povedať.
Boli Nemci šokovaní z toho, že nedokázali vyhrať na Afroditinom ostrove?
Boli, aj keď už pred zápasom médiá upozorňovali, že viacerí hráči sú z formy. Možno čakali, že po nádielke San Marínu si bez problémov poradia aj na Cypre. Cyperčania však vedia hrať futbal, čo dokázali aj proti Írom. Doma sú zrejme silní.
Ukazuje sa, že podceniť tímy rangu Cypru sa v dnešných časoch už nevypláca…
Vo futbale sa podcenenie nikdy nevypláca. Súperi sa vyrovnávajú. A väčšina Cyperčanov tuším pôsobí v gréckej lige. A ak prídu z tamojšej súťaže, musia niečo vedieť.
Na Cypre i v Írsku pracuje veľa Slovákov, ktorí si určite nájdu cestu na štadióny. Čo si od toho sľubujete?
Bolo by fajn, keby prišli a podporili nás. Na divákov sa však nespoliehame. Realita je taká, že nás čakajú dva zápasy vonku. Pokúsime sa získať plusové body. Dobré by boli minimálne štyri, ale takto prognózovať dopredu by bolo zbytočné.
Dovolenkovali ste niekedy na Cypre?
Raz som tam na dovolenke bol, ale už nepôjdem. Bolo tam chladno. Počasie bude možno aj teraz podobné ako na Slovensku. Vtedy však šlo o počasie a teraz ide o body. Podstatný rozdiel.
Zažili ste aj galisovské obdobie pri reprezentácii. V čom je súčasné mužstvo iné?
Už som sa v jednom denníku vyjadril, že sa za posledný rok a trištvrte výrazne pomenilo. Všetko je tu nové. Zostalo len pár hráčov, s ktorými som predtým hrával. Nové mužstvo, mladé, s mnohými talentovanými hráčmi, no ešte nie hotovými. Dúfam, že sa budeme spolu rýchlo učiť a dosiahneme dobré výsledky. Tie môžu každému hráčovi pomôcť.
Ako si spomínate na váš posledný kvalifikačný zápas v reprezentácii?
Odohral sa doma v baráži so Španielskom. Dobrý zápas i výsledok, aj keď v podstate už bolo rozhodnuté o postupujúcom. Takýchto duelov by mohlo byť čo najviac. Musíte však hrať aj s mužstvami ako Cyprus, či San Maríno. A veľkosť mužstva je i v tom, že aj s papierovo slabšími dokážete víťaziť.
Preskočme pár dní. Čím bude zápas v Dubline odlišný?
Myslím, že o britskom futbale netreba veľa rozprávať. Každý sa bude musieť vyrovnať so špecifickými podmienkami sám. Bude to úplne iný zápas, ako kdekoľvek inde v Európe. Na ostrovoch sa hrá jednoduchý futbal, priamočiary, plný súbojov a dlhých lôpt, nakopávaných. A nemyslím si, že Íri budú hrať proti nám niečo iné. Aj keď majú aj viacerých šikovných hráčov. Napríklad Duff, s ktorým som hrával v Blackburne, či Robbie Keane, môj spoluhráč z Interu Miláno. Osobne poznám aj Jonathana Douglasa. Viem, čo mám od tejto trojice čakať.
Vratislav Greško
Rodák z Tajova (24. júla 1977) pôsobil na Slovensku v kluboch Banská Bystrica a Inter Bratislava. Zahral si v troch popredných európskych futbalových ligách – Nemecku, Taliansku a Anglicku. Zahraničnú púť začal v Bayeri Leverkusen, pokračoval v Interi Miláno, Parme a Blackburne. Od augusta 2006 je hráčom 1. FC Norimberg. Jeho kariéru komplikovali početné a dlhodobé zranenia, najmä kolena. V kádri reprezentácie na Cyprus a Írsko má po Vittekovi najviac štartov – tridsať. Je najdrahším slovenským hráčom histórie. Prestupová čiastka pri jeho transfere z Interu Miláno do Parmy v roku 2002 činila vtedy v prepočte približne 645 miliónov korún.