Prečo Weiss kričal
Povinná jazda sa skončila takmer karambolom. Odvrátil ho až starec Karhan. Len vďaka nemu nedostali slovenskí futbalisti na andorrskej hrboľatej ceste mastnú pokutu. To by bola blamáž ako Brno.
Tréner Weiss kričal v prestávke na hráčov ako nikdy. Príliš to nezabralo. Ani v druhom polčase sa nijaký zázrak nekonal, ale aspoň tri body sú v suchu.
Nečudo, že Weiss v šatni vyvádzal ako hurikán Katrina na pobreží Louisiany. Tentoraz mu z očakávaní takmer nič nevyšlo. Na Pasienky príliš veľa divákov neprišlo. Na hru sa nedalo pozerať. A nezrodilo sa ani víťazstvo aspoň 3:0, ako si želal.
Proti súperovi, ktorý sa zabarikáduje pred šestnástkou, sa nikomu nehrá ľahko, ale silný tím by posledné mužstvo sveta (podľa rebríčka FIFA) rozobral ako lego. Slováci sú však nahratí, keď majú hrať. Tvorenie znamená pre nich trápenie. Nevytiahli z rukáva nijaký nápad. S ich stereotypom si Andorrčania vcelku hravo poradili.
Zatiaľ najmä šťastie napína plachty slovenskej kvalifikačnej lode. Mali ho viac ako umenia, aj preto sú stále v hre o postup.
Aj Macedónsko zdolali doma len 1:0, Hološko strelil gól z poslednej akcie nadstaveného času. V Rusku stáli pri nich všetci svätí, keď bránili výhru 1:0. Ani v jednom zápase v tejto kvalifikácii nedali viac ako gól.
Šťastie je vždy len pôžička. Je čas začať ju splácať…