Čierny: Končím. Definitívne
Zlatá radosť vždy chytí za srdce. Pod Pustým hradom si hokejisti Zvolena so zaplneným burácajúcim hľadiskom vychutnávali opojné majstrovské chvíle - po dvanástich rokoch.
Dilemu, či k titulu majstra sveta z roku 2002 získa i prvý slovenský buď domáci asistent kapitána Ladislav Čierny, alebo kapitán hostí Martin Štrbák, vyriešil minútu a pol pred koncom gól skúseného zvolenského útočníka Kamila Brabenca, hlavného hrdinu pondelkového večera.
Český legionár odpálil mohutnú vlnu eufórie, o pár chvíľ pokropenú dažďom šampanského.
Sklamaný Martin Štrbák ťažko hľadal slová. „Zápas sme rozohrali dobre, o to viac nás mrzí, že sme ho prehrali. Všetci sme verili, že finálovú sériu ešte vrátime do Košíc. S jedným gólom sa spravidla nevyhráva, mali sme ich dať viac, no šance sme nepremenili,“ vravel so smútkom v tvári – a v bujarom víre zvolenských osláv.
Náramne si ich užíval aj strelec víťazného gólu, na domácom ľade majster kat Košíc. Brabenec sa podchvíľou so štrbavým úsmevom s niekým objímal.
„Krásne, že to vyšlo na mňa, ale nie je to o mne, ale o celom zvolenskom mužstve. Som veľmi rád, že sme zápas zvládli. Tešíme sa o to viac, že sme titul získali pred vlastnými fanúšikmi a ukončili finálovú sériu doma. Nemám na to slov, pocity z môjho prvého titulu neviem ani opísať. Prežívam nádherné chvíle, lebo si ich užívame spolu s celým mužstvom, vynikajúcou partiou,“ vravel pod kvapkami zlatého moku.
Čo rozhodlo sériu? „Naša veľká vôľa. Aj v piatom zápase sme mali viac šancí, šli sme za víťazstvom ako buldoci. Hoci sme prehrávali, neklesali sme na duchu a verili, že zápas otočíme,“ vyzdvihol morálku tímu.
Azda ešte väčšiu radosť, spokojnosť i úľavu dával najavo 38-ročný veterán Ladislav Čierny. Do mužstva prišiel v januári po 22 mesiacoch od ukončenia kariéry, aby zacelil výpadky hráčov v obrane.
„Cítim takmer takú eufóriu ako po zisku titulu majstra sveta. Ďakujem všetkým chalanom, že dreli až do konca. To, čo sme chceli, sme aj splnili. Som nesmierne rád, že môžem ukončiť definitívne svoju hokejovú kariéru najkrajším spôsobom – zlatou medailou a titulom majstra Slovenska. Nie, nie, nie už ma nik neprehovorí,“ dušoval sa. „Už si nemôžem viac želať, než mám. Končím – definitívne!“
Po rokoch sa vo zvolenskom mužstve stretol – s Kamilom Brabencom. Rád si zaspomínal na spoločné dvojročné pôsobenie v Českých Budějoviciach. „Kamil je hokejista, ktorý hrá do poslednej chvíle a vie rozhodnúť zápasy. Predviedol to aj v tejto finálovej sérii. Je to superchlapík, žije len pre hokej a rodinu. Nič iné ho nezaujíma. Podľa mňa ešte jeden rok potiahne,“ naznačil.