NÁZOR: Generál Sagan
Ak by sa v cyklistike udeľovali vojenské frčky a hviezdy, Peter Sagan by to už dotiahol na generála. Možno najmladšieho vo svetovom pelotóne.
Málokedy sa stane, aby nejaký cyklista v jeho rokoch vyhral toľko cyklistických bitiek. Sagan úspešne útočí v klubových farbách.
Len v tomto roku si pripísal na konto dvadsaťdva víťazstiev. Ak by triumfoval aj uplynulú nedeľu, už by ich mal rovnaký počet ako rokov. Beztak na florentskom okruhu, jednom z najťažších v uplynulom desaťročí, vypľul dušu a odviedol jeden zo svojich najlepších kúskov.
V cyklistickom masakri, v nekonečne dlhých pretekoch, keď najrýchlejší roztáčali pedále bezmála sedem a pol hodiny, sa načahoval do posledných metrov na zlato a napokon si vezie z Florencie najlepší slovenský výsledok v histórii.
Spadol, menil rozhasený bicykel, pozeral sa na chrbát súperov, ale nezabalil to. Ani v takmer beznádejnej situácii ako viaceré iné hviezdy pelotónu a do nohy aj všetci Slováci, ktorí mu mali robiť garde až do záverečnej. Poctivo si odmakal cyklistické peklo, v ktorom každý, ako vravel taliansky exšampión Paolo Bettini, musel poriadne trpieť.
V nedeľu hral vabank a mohol sa stať majstrom sveta. Lenže vo finiši malo zopár súperov viac síl a nepustili ho pred seba. Možno o rok. Alebo aj nikdy. Haste. Z výborných cyklistov, ktorí patrili k večným favoritom, by nebol prvý a určite ani posledný.
Sagan je generálom, ale zatiaľ mu doma chýba vojsko. A ani najvyššia šarža sa bez pechoty nezaobíde. Bez nej sa nevyhráva nijaká bitka. Ani v cyklistike.