Obeť kvality
Chlapi z boja neutekajú. Sú však situácie, keď rozhodnutie odísť si žiada oveľa väčšiu vnútornú silu než ostať. V takej sa ocitol Maroš Krajči, generálny manažér hokejového Slovana. Už nevedel, ako ho v tomto ročníku nabudiť, tak odišiel on.
V šachovej terminológii sa tomu hovorí – obeť kvality. Krajči nie je pešiak, za Slovan by dýchal, no keď videl, že ani to nepomáha, zavrel dvere zvonku.
Za nebývalé a v slovenských hokejových pomeroch ojedinelé gesto, za priznanie si svojho dielu zodpovednosti za súčasný nelichotivý stav, si zaslúži potlesk. Bol kontroverzný, nie každý ho mal rád, nie každého mal rád on, no postupne si získal rešpekt. Hokejom žil minimálne polovicu každého dňa. Slovan piplal, ako najlepšie vedel, mužstvu sa usiloval utvoriť vysoký štandard porovnateľný s vyspelým hokejovým svetom.
Ak sa z klubu rozhodne odísť človek, ktorý ma jeho logo vytetované na ramene a ktorý rád tvrdil, že Slovan je vzťah na celý život, musí mať na to vážne dôvody. Najvážnejším je aktuálne herná mizéria. Nehovoriac o tom, že po druhej sezóne v ružinovskom provizóriu čaká Slovan sťahovanie do zrekonštruovanej bratislavskej arény. Krajči ho dlhodobo pripravoval, no prechodu do nových priestorov sa (ne)dobrovoľne vzdal.
Slovan v tejto sezóne skončí, ako si zaslúži. A možno aj lepšie, ak ním pohne obeť kvality.
A Krajči? V útekoch sa skrýva návrat, spieva Pavol Hammel. Na Krajčiho ako šité.