Myslím si: Charaktery
PAVOL KOMÁR: Ak platia v športe nejaké zákonitosti, tak ich v Helsinkách hokejisti Slovenska postavili na hlavu. Alebo ich obohatili o nové prvky. Spôsob, ako dvíhali strop svojich možností a spontánne sa z toho tešili, chytal za srdce.
Mužstvo, ktoré v zápasoch proti USA, Kanade a Česku nebolo favoritom, papierových favoritov spálilo a dokráčalo do finále. A to je nóbl udalosť. Do súboja o zlato potiahlo sedemzápasovú víťaznú sériu. Motyka vystrelí raz. Držanie sa okolo ramien pri hymne nie je nóvum, ale ak na ľad nastúpi slovenská striedačka do posledného muža, hovorí to viac než výrečne.
K najčastejším športovým frázam patrí konštatovanie – poučíme sa z prehier. Oveľa krajšie znie – poučme sa z výhier. Partia okolo kapitána Zdena Cháru ponúkla na to dosť tém. Zloženie tímu, ktorý poskladal charizmatický kouč z Moravy, neuveriteľne ladilo. Osobnostne, herne, povahovo. Veterán Miroslav Šatan bojoval, ako by hral o novú zmluvu, strieľal góly ako za mlada a tešil sa z nich ako dorastenec. Michal Handzuš s Jurajom Mikúšom šli cez bolesť, mladíci Tomáš Tatar s Liborom Hudáčkom si dovoľovali kúsky ako starí mazáci.
Päť statočných chlapov v obrane sa prekonávalo i za troch zranených. A Dominik Graňák a Marcel Hossa sa do tímu vrátili po operácii, aby si užili vzácnu pohodu, ktorá v ňom pulzovala.
Točí sa hokejová zemeguľa naopak?
Netočí, to len pokora, pracovitosť, disciplína, vôľa a dôvera cieľavedomého trénera k hráčom a naopak zmixovala takú chémiu, že sa z nej vyzrážal cenný kov. Aj preto, že najväčšou zbraňou Slovákov bol – charakter mužstva.