Demitra má nos centimeter doľava
Slovenský hokejista Pavol Demitra stále nevie, kedy sa vráti na ľad, hoci stav jeho zraneného pravého oka sa zlepšuje. Demitru zasiahol pukom do tváre spoluhráč Milan Jurčina v záverečnej tretine štvrťfinále ZOH v Turíne proti Česku.
V pondelok ste v Los Angeles absolvovali vyšetrenia. Ako dopadli?
Môj stav sa pomaly zlepšuje, oko je na osemdesiat percent v poriadku. Stále v ňom však mám krv a nemôžem ani trénovať. Lekári mi zakázali všetko okrem chodenia. Vo štvrtok ma čaká ďalšie vyšetrenie. Aspoň si užijem rodinku.
Podľa predbežnej diagnózy, ktorú stanovili doktori ešte v Turíne, by ste nemali mať poškodený zrak, hoci ste videli rozmazane. Potvrdilo sa to?
Povedali mi, že existuje minimálne riziko trvalejších následkov. Všetko však komplikuje krv, ktorá je stále v oku a bráni potrebným vyšetreniam. Lekári si myslia, že vnútri nemám nič poškodené. Kým sa však na to nepozrú, nemôžu nič potvrdiť.
Máte na oku stále náplasť?
Nie, obväz som si po týždni mohol dať dole. Akurát musím nosiť okuliare, lebo oko je citlivé na slnečné žiarenie. A beriem veľa kvapiek. Oproti zdravému oku vidím o jeden a pol stupňa horšie, takže to nie je také zlé. Oko je ešte modré z oboch strán a pri chôdzi ho stále cítim.
V zámorí sa špekulovalo, že už tento týždeň sa vrátite na ľad.
Chcel som sa vrátiť, ale doktori sa musia ubezpečiť, že mi nehrozia nijaké následky. Verím, že šošovka sa vráti do pôvodného stavu, možno však bude potrebná aj operácia. Oko je veľmi dôležité, nechcem nič riskovať.
Pravé oko ste mali vážne zranené už pred piatimi rokmi.
Vtedy to bolo oveľa horšie – dostal som priamy zásah hokejkou do oka. Týždeň som bol slepý ani po mesiaci lekári ešte nevedeli, čo presne s okom mám. Vôbec som nevedel, či ešte niekedy budem môcť hrať hokej. Veľmi som sa vyľakal. Teraz som už po pol dni vedel, že na tom nie som tak zle. Ale samozrejme, isté obavy mám.
Okrem oka vám puk zlomil nos a spôsobil prasknutie lícnej kosti. Ako to vyzerá s týmito zraneniami?
Môj nos je strašne krivý, je posunutý doľava asi o jeden centimeter. Najprv musím absolvovať úplné vyšetrenie oka, až potom mi môžu narovnať nos. Ale to je v pohode, najdôležitejšie je v tejto chvíli oko. Prasklina v lícnej kosti je v poriadku, s tým nemám nijaký problém.
Hovorili ste s Jurčinom, ktorý vás nešťastne trafil?
Nebavili sme sa o tom. Bola to náhoda. Milan strieľal na bránku, robil to, čo vtedy považoval za najlepšie. Ja som bol len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Nič mu nezazlievam, nemá si čo vyčítať. Také veci sa v hokeji stávajú.
Spomínate si na prvé chvíle po zranení?
Snažil som sa otvoriť oko, ale nič som ním nevidel. Keď mi ruku zaliala krv, hneď som vedel, že je zle. O chvíľu bola na ľade už kaluž krvi, zásah bol veľmi silný. Doktor tímu Jančovič mi priniesol uterák a odišiel som do šatne.
Báli ste sa, že prídete o zrak?
Určite. Všetko ostatné šlo v tej chvíli bokom. Hlavou mi prebehla myšlienka, či ešte budem vidieť. Zachránilo ma plexisklo – bez neho by som prišiel o oko a mal by som rozbitú celú tvár. Úplne všetko. Mal som už veľa zranení – ruka, sánka, noha. Toto sa však nedá porovnať. Zranenie oka je najhoršie zo všetkých, nielen pre hokejistu, ale pre každého človeka.
Kedy ste sa dozvedeli o výsledku zápasu proti Česku?
Sedel som ešte v šatni, ľadoval som si oko a čakal na prevoz do nemocnice. Zápas sa medzitým skončil, výsledok som sa dozvedel od spoluhráčov.
Prečo podľa vás Slovensku ten zápas nevyšiel?
Mali sme veľký rešpekt, príliš sme sa stiahli dozadu. Po prvom góle sme sa Čechov trošku zľakli, prišiel útlm, začali sme nad tým príliš premýšľať. V druhej polovici zápasu sme už hrali dobre, ale vyrovnať sme už nedokázali. Sme mužstvo, ktoré potrebuje streliť prvý gól. Ak by sa nám to podarilo, zápas by vyzeral inak. Dali sme však do toho všetko, celý tím odviedol maximum.
Demitru ničia krajania
V olympijskom štvrťfinále zasiahol Pavla Demitru obranca Milan Jurčina v úvode presilovky, keď slovenský tím naberal dych na záverečný nápor a za stavu 1:2 sa snažil vyrovnať. Center prvého útoku však musel s krvavým pravým okom odísť do šatne. ,,Tá presilovka bola asi najdôležitejšia v celom turnaji," povzdychol si Demitra. Podobné zranenie už mal – 30. decembra 2000 ho utrpel v zápase NHL ešte ako hráč St. Louis. Do toho istého oka ho hokejkou zasiahol iný slovenský obranca – Radoslav Suchý (vtedy pôsobil vo Phoenixe a štartoval aj v Turíne). Po tomto zranení začal Demitra nosiť na prilbe ochranný kryt. ,,Teraz si asi dám na prilbu ešte o trošku väčšie plexisklo," hovorí Demitra.