NÁZOR: Po Saganovi potopa
Rekordná účasť a rekordná blamáž. Slovenská cyklistika vyslala na európsky šampionát najpočetnejšiu výpravu v histórii. Čo má ruky, nohy a bicykel vyrazilo do Alkmaaru.
Peter Sagan je absolútna svetová špička. Žiaľ, na Slovensku je jediný.
V takom početnom ansámbli nikdy nezaberú všetci. Ale málokedy sa stane, že nezaberie nik. V pretekoch s hromadným štartom nedorazilo do cieľa 22 reprezentantov. Na krátkej trati a celkom prijateľných okruhoch, v nekompletnej európskej špičke prepadli. Najvyššie skončil Baška, ktorý však v pretekoch elity do boja favoritov takisto nezasiahol.
Nik nečakal zázraky, ani dieru do cyklistickej Európy. Zlé výsledky už nikoho ani neprekvapia. Slovenská cyklistika v ére Petra Sagana letí z kopca rýchlejšie ako Alaphilippe v alpskom zjazde.
Viacerí odborníci už dlhšie upozorňujú na hlavné problémy.
Chudobná základňa, veľmi úzka a slabá špička, nefungujúce kluby, jediný a ešte k tomu sotva priemerný kontinentálny tím, ktorý v sezóne zväčša neštartuje v najsilnejšom pelotóne a potom sa so zopár svetlejšími výsledkami v sotva priemernom pelotóne usiluje obhajovať svoju existenciu.
Jeden zo športových direktorov Bory Ján Valach, ktorý vedie slovenské výbery na šampionátoch, už dlhšie tvrdí, že nielenže chýba kvalita, ale tí istí cyklisti sú z roka na rok slabší a nenapĺňajú ani výkonnostne chudobný potenciál. Niet z čoho vyberať a Slováci už často nie sú ani do počtu. Nad ich sily je dôjsť do méty.
Sagan je na výslní už takmer desaťročie, ale v slovenskej cyklistike jeho príklad nezaberá. Ešte to azda tri-štyri roky potiahne. Ale čoraz opodstatnejšie sú obavy, ktoré sa ozývajú z pelotónu: Po ňom príde potopa.
