NÁZOR: Zahľadení do seba
Na rovinu - húfne vypískať hymnu súpera pred medzištátnym futbalovým zápasom je ešte trápnejšie, ako keď pár zblúdilcov vyvesí na štadióne transparent "Kosovo je Srbija". Je to vrcholne neúctivé a v každom smere spiatočnícke.
Choreografia maďarských fanúšikov.
Avšak v Maďarsku vôbec nie prekvapujúce.
Niežeby slovenskí fanúšikovia nevedeli byť nemóresní. Napokon, pre príklad netreba chodiť ďaleko – v Košiciach nedávno vybúčali kanadských hokejistov. Ale predsa len to bolo iné – v návale emócií z nešťastnej prehry.
V Groupama aréne to však bola kolektívna nevychovanosť. A od usporiadateľov, ktorí do spoločného sektoru pre hostí strčili slovenských priaznivcov spolu s maďarskými, absolútna nezodpovednosť.
Alebo škodoradosť?
Teraz je to už jedno, azda si to všimne aj UEFA.
V Budapešti sa často odvolávajú na slávnu históriu veľkého Maďarska – na miestnych futbalových štadiónoch to je akési nepísané pravidlo. Neustále si pripomínajú aj legendárny Aranycsapat, ktorý na svetovom šampionáte 1954 vo finále nepochopiteľne vybuchol proti Nemecku.
Všetko je už minulosť. Politická, ale aj futbalová sila sú nenávratne preč. Maďarsko je dnes na periférii Európskej únie a na zelenom ihrisku šedý priemer. Možno je to aj preto, že naďalej chce žiť zo spomienok.
Zahľadené do seba.
