NÁZOR: Tešme sa z maličkostí
Dva bronzy za viac ako štvrťstoročie. Slovenskí juniori sú súčasťou elitnej kategórie MS od roku 1996. Niekto môže namietať, že ich bilancia je za taký dlhý čas biedna. Veď Sagan vyhral tri tituly za sebou a Vlhová má kompletnú medailovú zbierku z jediného šampionátu - a zďaleka nekončí.
Mladí slovenskí hokejisti sa tešia z gólu vo štvrťfinále MS proti USA.
Pri všetkej úcte a rešpekte k top veličinám slovenského športu uplynulej dekády, rozdiel medzi individuálnymi a tímovými úspechmi je markantný. Najmä v podmienkach, ktoré u nás vládnu už niekoľko rokov.
Slovenskí hokejisti skončili na juniorskom šampionáte v Kanade pred bránami semifinále – šiesty rok za sebou. Súperi ich prekonali pohybom, v práci s pukom či efektivite v zakončení.
Napriek tomu mladíci ukázali veci, na ktorých sa dá stavať. Vygumovali Švajčiarov, trápili Kanadu, ktorú desať minút nepustili k jedinej strele. Nezabalili štvrťfinále s Američanmi – hoci prehrávali 0:3, priblížili sa súperovi na rozdiel gólu.
Tréner Petrovický zobral na šampionát aj troch dorastencov. Ani jeden nesklamal, 16-ročný obranca Nemec bol dokonca najproduktívnejším hráčom mužstva.
Výchova hokejovej mládeže v Kanade, Švédsku či Rusku je na inej úrovni. Tradičné veľmoci si môžu vyberať z veľkého počtu talentov, zabezpečia im kompletnú starostlivosť i materiálne vybavenie.
Slováci im môžu vzdorovať na ľade len vtedy, ak predvedú bojovný a obetavý výkon na hranici možností. Taký, ktorý zdobil mužstvo vo väčšine zápasov na turnaji v Edmontone.
Deti sú naša budúcnosť, vraví sa. Ak chceme, aby nám vyrástli noví Gáboríkovia, Hossovci či Chárovia, musíme mládež náležite podporiť a povzbudiť.
Pretože cesta, na ktorej si vypočujú posmešky za ďalší predčasný koniec po súbojoch s najlepšími, nikam nevedie.
