Problémové dieťa, ktoré si podmanilo Kanadu
Najúspešnejší olympijský obojživelník. Tridsaťdeväťročná Kanaďanka Clara Hughesová nie je len excelentnou športovkyňou, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie, ale aj výnimočným človekom. Šesťnásobná olympijská medailistka v cyklistike a rýchlokorčuľovaní využíva svoje úspechy na to, aby pomáhala ľuďom v núdzi.
Keď mala trinásť rokov, dostala sa do pochybnej partie. Denne vyfajčila krabičku cigariet, brala drogy, chodila poza školu, niekoľkokrát ušla z domu a šport ju vôbec nezaujímal. Všetko sa zlomilo v roku 1988, keď videla v Calgary na vlastné oči Gaétana Bouchera, dvojnásobného kanadského olympijského víťaza v rýchlokorčuľovaní. Začala sa venovať rovnakému športu a o rok neskôr pridala aj jazdu na bicykli.
„Keď sa pozriem späť, niektorí kamaráti z toho obdobia sú alkoholici a majú vážne sociálne problémy. Poznala som jedno dievča, ktoré zabil jej priateľ a následne spáchal samovraždu. Keď teraz vidím deti v podobnej situácii, myslím na to, ako zabíjajú drahocenný čas. Presne tak, ako som to robila ja. Všetko mi bolo jedno. Chýbal mi hodnotový rebríček, lebo naša rodina nefungovala. Mama robila, čo mohla, ale po jej rozchode s otcom sme spolu so sestrou zdivočeli,“ spomína členka Kanadskej športovej siene slávy.
| Obojživelníkom je aj Tešovič |
|---|
| Vzpierač Martin Tešovič je jediným členom slovenskej výpravy v Londýne, ktorý sa zúčastnil nielen na letných (Atlanta 1996, Atény 2004 a Peking 2008), ale aj zimných hrách. Pred dvoma rokmi vo Vancouvri štartoval v štvorboboch. Posádka Jagnešák, Lopuchovský, Nárovec, Tešovič preteky nedokončila. |
Spočiatku mala pred rýchlokorčuľovaním prednosť cyklistika – rodáčka z Winnipegu sa venovala cestnej i dráhovej. Na olympijských hrách v Atlante 1996 si na ceste vyjazdila bronzovú medailu v časovke i pretekoch s hromadným štartom. O štyri roky v Sydney obsadila v časovke šiestu priečku a následne sa vrátila na ľad.
„Šport mi pomohol rozlíšiť dobré od zlého, vytvoriť si hodnotový rebríček. Medzi športovcami som si našla vzory. Verím, že aj ja rovnakým spôsobom pomáham iným,“ cituje Hughesovú thestar.com.
Hneď na prvej zimnej olympiáde v Salt Lake City 2002 si na 5000 m trati vyjazdila bronz, čím sa zaradila do exkluzívnej spoločnosti len štyroch ďalších športovcov, ktorí získali medailu na letných i zimných hrách. O štyri roky neskôr získala prvé zlato na rovnakej trati, ku ktorému pridala aj striebro v tímovej stíhačke. Viac ako jeden cenný kov z OH i ZOH vlastí len ona.
Po zlate v Turíne venovala 10 000 dolárov dobročinnej nadácii Right to Play, hoci od štátu vtedy za medailu nedostala žiadnu prémiu. Vo Vancouvri, kde mala česť na slávnostnom otvorení niesť kanadskú vlajku, pridala šiesty cenný kov, čím sa vyrovnala dovtedajšej najúspešnejšej kanadskej olympioničke Cindy Klassenovej. Po olympiáde uzavrela kariéru rýchlokorčuliarky a opäť sa začala plne venovať cestnej cyklistike.
Pri jej húževnatosti asi len málokoho prekvapilo, že si vybojovala miestenku do Londýna, kde vôbec nie je bez šance pridať ďalšiu medailu. Vlani na Panamerických hrách vyhrala časovku i preteky s hromadným štartom. „Chcem si užívať každý moment, akoby mal byť posledným. Vždy túžim byť najlepšia. Nikdy sa príliš nepozerám späť. Tento rok som stratila niekoľko dobrých priateľov, čo mi len pripomenulo, aký môže byť život krátky,“ uviedla pre the Hamilton Spectator.
Či po OH v Londýne ukončí aj cyklistickú kariéru ešte nevie. „Uvidíme. Vždy som sa riadila podľa inštinktov, srdca a chuti. Šport je mojím životom 22 rokov. Možno budem pokračovať. Ak nie, môžem si povedať, že mám za sebou vydarenú kariéru,“ dodala.
Vo februári sa Hughesová verejne priznala, že dlhodobo bojuje s depresiami. Urobila tak, aby pomohla ľuďom, ktorí majú rovnaké problémy. „Poznám príznaky a už viem, ako sa s tým mám vyrovnať. Ráno si vždy poviem, že zajtrajšok môže byť lepší,“ vysvetlila.