Na Wimbledone ešte Slovákov stretnete
Kde niektorí končia, iní naopak začínajú. Aj takto by sa dalo parafrázovať vystúpenie slovenských tenistov na Wimbledone. Zo štvorice na začiatku prežila do druhého turnajového týždňa jedine Daniela Hantuchová. Aj tak však priamo na posvätnej wimbledonskej tráve nájdete ešte dvoch Slovákov.
Oblečení sú rovnako. Obaja majú aj známe mená. Juraj Hrbatý a Martin Babík. Jeden je brat najlepšieho slovenského tenistu a druhý známy športový psychológ a bývalý tréner olympijského medailistu strelca Jozefa Gönciho. Vo Wimbledone majú na pleciach veľkú zodpovednosť. Sú totiž rozhodcami. Čiarovými.
Čo sa týka počtu „odpískaných“ Wimbledonov je na tom lepšie Babík, ktorý je v Londýne už šiestykrát. „Wimbledon je stále rovnaký. Na každom kroku dýcha tradíciami a je tu príjemná atmosféra. Hernú časť turnaja nedokážem objektívne zhodnotiť. Najväčším favoritom je Federer a neviem, či sa tento rok nájde niekto, kto by ho zdolal,“ uviedol skúsený medzinárodný rozhodca, ktorý na aténskej olympiáde pomohol strelcovi Göncimu k bronzovej medaile.
Babík najradšej spomína na vlaňajší semifinálový zápas medzi Federerom a Hewittom. „Rozhodovať na centrálnom dvorci je niečo výnimočné a je to veľký zážitok.“ Dvadsaťšesťročný Hrbatý je vo Wimbledone v úlohe rozhodcu piatykrát. „Za tie roky som sa vypracoval a už sa dostanem aj na väčšie dvorce. Tento rok som napríklad pískal v dueli Federer – Henman. Domáci tenista je tu veľmi obľúbený a na jeho zápasoch je vždy výborná atmosféra. Suverénny Švajčiar mu však nedal žiadnu šancu,“ spomína na doterajší vrchol mladší brat tenistu Dominika.
„Domino nehral dobre a prehral už v prvom kole,“ vecne zhodnotil účinkovanie brata na jubilejnom 120. ročníku Wimbledonu. Situácia, že by Juraj Hrbatý rozhodoval svojmu bratovi sa však nestane. „Mám dohodu s Medzinárodnou tenisovou federáciou, že mu nesmiem rozhodovať. Dokonca s výnimkou grandslamových turnajov, nemôžem byť ako rozhodca ani na turnaji, kde Domino hrá. Na podujatiach veľkej štvorky nemôžem rozhodovať žiadnym Slovákom,“ oboznamuje s dôležitými pravidlami mladý rozhodca.
Tento rok je Wimbledon predsa len čímsi iný. Pri príležitosti jubilea odeli arbitrov do uniforiem z roku 1920. Obaja Slováci si počin organizátorov pochvaľujú. „Páči sa mi to. Je to moderné a zároveň tradičné,“ povedal Babík a Hrbatý pridal podrobnejší opis: „Štýlové a elegantné. Sako je zo zvláštneho materiálu. Je tmavomodré a lemované bielymi pásikmi. K tomu sú biele nohavice a peknú košeľu s dlhými rukávmi. Máme aj čiapku v štýle Sherlocka Holmesa.“
Elegantnú súpravu si môžu rozhodcovia nechať. „Na budúci rok nám však novú nedajú. Musíme si priniesť túto. Sú totiž veľmi drahé,“ prezradil Babík. Cenu však povedal až po dlhšom prehováraní. „1500 libier,“ vyrazil dych závratnou sumou, ktorá v prepočte vychádza na viac ako 83 000 Sk. Slušné. Organizátori však vedia, že ide o investíciu, ktorá sa oplatí. Práve preto ich špeciálne pre Wimbledon navrhol svetoznámy módny návrhár Ralph Lauren…
Byť čiarovým rozhodcom je nepochybne náročná úloha. Ustavične mať upretý pohľad na pridelenú lajnu, odhaľovať milimetrové auty či znášať nálady dotknutých hráčov dá riadne zabrať. Všetko má však aj svetlejšie stránky. Byť len pár centimetrov od najkrajších tenistiek, ktoré každý rok prekvapujú čoraz kratšími sukničkami, môže byť príjemné. „Určite som videl aj veľmi pekné tenistky, no naopak aj tie nie celkom pohľadné. Nemôžem však povedať, ktorá sa mi páči najviac,“ smial sa 33-ročný Babík. Jeho o sedem rokov mladší kolega však nemal s identifikáciou pekných nôh žiadny problém. „Celkom pekné nohy má Venus Williamsová,“ uškŕňal sa Hrbatý.
Nielen tenisti, ale aj rozhodcovia teda robia dobré meno slovenskému tenisu. Jedno je však isté – muži na čiarach sa nikdy nemôžu radovať z premeneného mečbalu.