Ivan Lendl: Bežný deň nemám

Je o vás známe, že ste golfový fanatik. Čím si vás táto hra získala?
Je to hra, ktorú môžete hrať po celý zvyšok života. V tenise sa telo veľmi opotrebuje, v golfe však môžem aj naďalej súťažiť. A ja súťažím veľmi rád. Nestarám sa, na akej úrovni sa nachádzam, ale súťažiť potrebujem. Keď idem bicyklovať, musím si merať čas a keď idem po druhý raz, musím ten čas prekonať. Rád by som robil aj iné športy, ale telo mi to už nedovolí. Dôležité však bolo, že golf je šport, ktorému sa môžete venovať veľmi dlho. Veľa bývalých špičkových športovcov hrá golf, pretože chcú športovať, súťažiť, a golf im to umožňuje. A to všetko na čerstvom vzduchu.

Ešte stále snívate o tom, že si zahráte na golfovom US Open?
Je to len sen veľmi vzdialený skutočnosti. Nehrám zďaleka tak dobre, aby som si mohol zahrať na US Open.

Vraj ste si chceli doma postaviť golfové ihrisko…
Snažil som sa postaviť si ihrisko, ale bolo to veľmi náročné, napokon som to vzdal. Momentálne nič také neplánujem.

Golf hrajú aj vaše dcéry. Ako sa im darí?
Iba tri dcéry hrajú golf. Najmladšia má osem rokov, trochu skúša tenis, trochu i golf, ale nevenuje sa mu vážne. Nenútim ich, aby hrali golf, ale tlačím na ne, aby športovali. Chcem, aby sa venovali nejakému rozumnému športu. Keby prišli domov s tým, že chcú boxovať, požiadal by som ich, aby si to rozmysleli.

Ako vyzerá váš bežný deň?
Nemám bežný deň. Každý deň je iný, najmä kvôli deťom a ich potrebám. Keď sú staršie dcéry v akadémii, zahrám si golf, zacvičím si a poobede sa venujem mladším dcéram. Keď štartujú na turnaji, snažím sa pripraviť ich na súťaž, potom pozerám, ako hrajú a keď dohrajú, pomáham im v mentálnej príprave na ďalší deň.

Chovali ste nemeckych ovčiakov, ktoré poslúchali na české príkazy. Máte ešte na to čas?
Áno, stále sa im venujem, stále mám vlčiakov. Čas so psami si veľmi užívam.

Sledujete súčasný tenis?
Sledovať svetový tenis je momentálne veľmi zaujímavé. Nadal sa snaží prekonať Vilasov rekord v počte víťazstiev na antuke za sebou, Federer sa chystá na zisk prvého grandslamu v kariére. Ak vyhrá Roland Garros, znamenalo by to štyri víťazstvá na grandslamových turnajoch za sebou, čo sa nikomu nepodarilo od roku 1969. Je skvelé sledovať takéto momenty.

Podarí sa Federerovi vyhrať Roland Garos?
Myslím, že má obrovskú šancu. Podľa mňa je favoritom turnaja.

Poznáte sa s ním osobne?
Áno, niekoľkokrát som sa s ním stretol počas minuloročného US Open. Momentálne spolupracuje s mojím bývalým trénerom Tonym Rocheom. Dal nás dohromady.

Zaregistrovali ste, že Slovensko hralo vo finále Davis Cupu?
Isteže! Škoda, že ste prehrali. S Dominikom Hrbatým som sa nakrátko stretol, je veľmi príjemný spoločník. Samozrejme, s Milošom Mečířom som dlho hrával. Želal som Slovákom, aby zvíťazili. Škoda, že sa to nepodarilo.

Dvakrát ste vo finále grandslamového turnaja zdolal Miloša Mečířa – na US Open 1986 a v Melbourne 1989 – spomínate si na tieto zápasy?
Samozrejme, že si na ne pamätám, ale na tie časy myslím iba zriedkavo. Dobre som ho poznal, čo mi pomáhalo proti nemu vyhrávať zápasy. Boli sme kamaráti a sme naďalej. Ja som žil v zahraničí, on v Československu, ale na tom nezáležalo. Je jedno, aké máte doklady. Sú to iba papiere.

Kedysi ste povedali, že ste si počas tenisovej kariéry viedli tajný denník o hráčoch. Tvrdili ste, že ak skončíte s tenisom, tak ho zverejníte alebo spálite. Existuje ešte?
Hm, neviem, kde by mohol byť. Pri sťahovaní som ho zabalil do nejakej krabice, a zabudol som, do ktorej.

Prezradíte, čo ste si doň písali?
Bol to skutočne podrobný denník, s poznámkami z každého zápasu, ktorý som hral. Zapisoval som si ich, aby som si pred ďalším zápasom občerstvil pamäť. O súperovi som si napríklad poznamenal, že zvykne po prvom podaní zakončovať víťazným forhendom, a po druhom nie. Sledoval som, či pri obhadzovaní z bekhendu častejšie hrá po čiare alebo krížne, či sa tlačí sa veľmi tesne na sieť a podobne. Keď som potom išiel na kurt, nemusel som veľa rozmýšľať o taktike, mal som veľkú časť pripravenú.

Ste aj veľký fanúšik hokeja. Sledujete pravidelne zápasy NHL?
Každý večer.

Čo sa vám na hokeji páči?
V Československu boli prvými dvoma športmi hokej a futbal, za nimi azda tenis. Odmalička som rád sledoval hokej. Keď som mal päť rokov, rodičia ma prvý raz zobrali na zápas. Veľmi sa teším aj na majstrovstvá sveta vo futbale. V lete budem veľa cestovať a popri tom sa chystám pozerať veľa futbalu.

Kedysi ste boli dokonca spolumajiteľom klubu NHL Hartford Whalers…
Bol som iba v správnej rade, nemal som v klube žiadne záujmy. Veľmi však fandím Caroline Hurricans, ktorá bola pôvodne Hartfordom Whalers v súboji proti Buffalu vo finále Východnej konferencie. Chystám sa s mojimi dievčatami na golfový turnaj do Virgínie, na cestu sa vydám o deň skôr, aby mi neušiel hokej. Dúfam, že si ho vychutnám v drese Hartford Whalers.

Sledovali ste aj hokejové majstrovstvá sveta?
Šampionát nedávala televízia. Prečítam si výsledky, ale pre mňa to nie sú majstrovstvá sveta. Najlepší hráči sú stále v NHL, pre mňa je to len jeden slabý turnaj. Olympiáda bola oveľa zaujímavejšia.

Rád cestujete?
Cestovanie mi nikdy nič nehovorilo. Nikdy som ho nemal rád.

Nemáte ani obľúbené miesta?
Tie mám. Niektoré sú veľmi vzdialené, napríklad Sydney či Melbourne. Nebol som tam však dvanásť rokov. Určite sa tam však niekedy vydám. Austrália sa mi veľmi páči, ľudia tam veľa športujú, dá sa tam veľmi dobre hrať golf.

Známa je tiež vaša vášeň v zbieraní plagátov od Alfonsa Muchu. Ako ste sa k tomu dostali?
Jan ma predstavil Jiřímu Muchovi. Ten mi veľa rozprával o jeho otcovi a jeho umení. Zbieram však iba Muchove plagáty, nie jeho šperky, nábytok, či oblečenie. Ani obrazy. Zaujímajú ma len plagáty. Spočiatku ma najviac oslovili ich farby. Páčia sa mi jeho farebné tóny, ich používanie.

Kedy ste sa naposledy zastavili v Čechách?
V decembri minulého roka. Otváral som obchod Adidasu. Vyšlo to akurát na dvadsiate piate výročie víťazstva v Davisovom pohári. V ten deň sme boli v obchode. Na stene bola veľká fotografia z Davis Cupu, okolo veľa plagátov z tých čias. Podpísal som sa na stenu, na minútu presne v čase, ako sme vyhrali trofej. Bola to zábava.

Naozaj ste taký zarytý abstinent? Vôbec nepijete alkohol?
Ja a alkohol? To si robíte srandu. Nie, nepijem. Dal som si jedno pivo v Austrálii, po tom, čo som vyhral na Open nad Milošom. Tony Roche ma na to nahovoril, a vôbec mi nechutilo.

A keď vás uviedli do tenisovej Siene slávy, nedali ste si sekt?
Vôbec nie. Nikdy nepijem. Nemám rád alkohol, nič dobrého z neho nie je.

Vaše správanie robilo v osemdesiatych rokoch vtedajšej vládnej garnitúre v Československu veľké starosti. Ako došlo k definitívnej roztržke?
Veľmi sa mi na to nechce spomínať. Povedzme to takto: porušovali dohody a to bol koniec.

Politické špičky v socialistickom Československu ste si definitívne pohnevali štartom na exhibičnom turnaji v Južnej Afrike v roku 1983. Prečo ste tam šli hrať?
Myslím, že šport by sa nemal miešať s politikou. V tom čase som skúšal hrať na viacerých turnajoch v rôznych miestach sveta. Testoval som, ako sa tam cestuje, ako sa tam hrá. Raz som štartoval v Mexiku, raz v Denveri, viac som sa tam však nevrátil. Nedarilo sa mi tam, nevedel som tam hrať. Chcel som vidieť i Johannesburg, či by to nemohol byť turnaj, na ktorom by som hral dobre, keď by sa bojkot Juhoafrickej republiky skončí…

Spomínam si ešte na jeden zápas v Davis Cupe, v polovici osemdesiatych rokov. Prehrali ste v Nemecku hladko 0:5, akoby ste ten zápas proti Nemcom s Tomášom Šmídom odsabotovali.
Nemal som tam vôbec byť. Lakeť som mal v takom stave, že som vôbec nevládal podávať. Nedokázal som hrať dlhšie zápasy v rýchlom tempe. Stále na mňa naliehali, apelovali. Donekonečna o tom hovorili, kým som im nesľúbil, že budem hrať. A to som nemal robiť. Nebola to však nijaká sabotáž, také niečo by som nikdy neurobil.

**Martina Navrátilová sa úspešne vrátila na kurty, podobne aj ďalší hráči. Nikdy ste sa s myšlienkou návratu nezaoberali? **
(So smiechom) Nie, nikdy. Čo je to za potešenie, keď nemôžete hrať tak dobre, ako by ste chceli. Chcel by som hrať rovnakým štýlom, ako predtým, ale chrbát mi to nedovolí.