Hingisová: Ešte stále môžem víťaziť

Prečo ste sa rozhodli hrať aj štvorhru?
Pomáha mi relaxovať. Aj vďaka nej si tenis lepšie užívam. To je pri ňom najdôležitejšie – vedieť si uvoľniť hlavu.

Presvedčila vás aj Daniela?
Presviedčalo ma poriadne veľa ľudí (smiech). Ale áno – s Danielou sme si vždy výborne rozumeli. Dlho sme sa dohovárali, kedy už spolu nastúpime. Konečne sa to podarilo.

Užívate si to? Podľa Daniely hráte najmä pre radosť.
To áno, ale aj pre víťazstvá (smiech). Ale, samozrejme, radosť je na prvom mieste. Obe sme vždy uprednostňovali dvojhru, štvorhru sme brali ako doplnok. Teraz je pre nás zábavou. Na druhej strane, sme kvalitný pár, máme veľmi dobré šance vyhrávať.

Beriete teda štvorhru vážne?
Hmm, vážne… Akonáhle sme na kurte, stopercentne. Tréningy si viac užívame, sme kamarátky. To pomáha aj na kurte

Ako trénujete na štvorhru?
Tréningy berieme ako prípravu na dvojhru. Zohráme pri nich viac rýchlych výmen na sieti. Nie je to žiadny oddych, musíte sa nadrieť, aby ste udržali loptu v hre.

Pomáhajú vám s prípravou aj tréneri?
Ani sme ich zatiaľ nepotrebovali (smiech). Hráme dobre aj bez nich.

Nepotrebujete sa poradiť?
Občas pomáha, že ich máme. Môžeme si nacvičiť niektoré detaily. Sme však dosť skúsené na to, aby sme sa pripravovali sami. Vieme, čo robiť.

Vo dvojhre ste súperkami. Nebolo pre vás nezvyčajné, že zrazu stojíte na jednej strane siete?
Sme profesionálky, hráme už nejaký čas. Na tomto turnaji sme sa nestretli, tu spolu hráme iba štvorhru. (smiech)

A v minulosti? S inými spoluhráčkami?
Keď som hrávala s Mariou Kirilenkovou, stávalo sa, že sme dohrali zápas a hneď po ňom sa snažili dať dohromady opäť ako tím. Nie je to ľahké, keď musíte kamarátku najprv poraziť. Taký je však profesionálny tenis.

Špičkové tenistky hrávajú štvohru zriedka, namiesto nej radšej oddychujú. Vás nezaťažuje?
Nový systém štvorhry, ktorý tretí set skrátil na tajbrejk, mi vyhovuje. Štvorhra sa hrá ľahšie, môžete si ju dopriať častejšie. To pomáha aj pri dvojhre.

Ako?
Viete, že nemusíte celkovo na dvorci stráviť toľko času ako predtým. Keď som v starom systéme, unavená z dvojhry, musela odohrať ďalšie tri sety, natrápila som sa, ak som naozaj túžila vyhrať. Našťastie som dosť často vyhrávala vo dvoch setoch. Teraz si namiesto tréningu hodinku zahrám štvorhru, je to fajn.

Ostávate so spoluhráčkami aj mimo kurtu? Chodíte napríklad na obedy?
Máme okolo seba svojich ľudí, svoje tímy. Občas sa to ale môže stať. Keď sme s Mariou na turnaji v Dohe vyhrali, do reštaurácie sme zašli.

Ako sa pri hre dorozumievate s Danielou? Po česky?
Občas poviem pár slov aj po nemecky, Daniela mi rozumie. Hovoríme tromi jazykmi, po česky, po nemecky, po anglicky. Je to celkom zábavná zmes.

Ako ste spokojná s tohtoročnými výsledkami v dvojhre?
Začiatok sezóny mi príliš nevyšiel. Teraz si doprajem voľný týždeň, potom pokračujem: turnaj v Berlíne, v Ríme, popritom jedna exhibícia…

Čo chcete v tejto sezóne dosiahnuť?
Predovšetkým sa teším, že sa pomaly začína sezóna na antuke. Na rýchlych povrchoch prebiehajú zápasy veľmi rýchlo. To je veľmi náročné na psychiku, musíte byť stále v strehu. Na antuke sa viem do zápasu lepšie dostať, mám trochu viac času. Môžem hrať variabilnejšie. Vlani som na nej hrala veľmi dobre.

Veríte, že ešte môžete vyhrať veľký turnaj?
Nádej umiera posledná (smiech). Samozrejme, mám šancu, musím ale veľa trénovať. Pracujem na tom. Nielen ja, ale aj pár ľudí okolo mňa.

V Miami hrala vynikajúco bývalá svetová jednotka Serena Williamsová. Ako to dokáže – pár mesiacov takmer nehrá, potom opäť vyhráva…
To je Serena (smiech.) Ona mala vždy taký svojský, odlišný kalendár. Ja mám zase svoj. Každý musí ísť svojou cestou. Asi jej to vyhovuje.

Znamená pre vás tenis po trojročnej pauze čosi iné ako predtým?
Som o tri roky staršia. Tak ako Serena, aj ja si idem svojou cestou. Som spokojná s tým, čo čo robím, aký mám život.

Viac ako predtým?
Inak ako predtým. Tenis je pre mňa iný ako pred rokmi. Súťažila som vtedy naplno, žila z týždňa na týždeň. Vtedy to pre mňa bolo to najlepšie, čo mohlo byť. Brala som tenis veľmi vážne.

Chýbal vám čas pre seba samú?
Ten som mala počas tých troch rokov. Žila som iný život. Aj vďaka nemu dnes dokážem tenis lepšie precítiť.

Robíte niečo inak ako pred rokmi?
Najmä platí, že čím som staršia, tým viac musím oddychovať. Keď som mala sedemnásť rokov, vôbec som necítila, že by som mala ísť na masáž. Teraz je pre mňa dôležité, že na hoteli môžem ísť do bazéna.

Ako reagovalo na návrat vaše telo? Čo vám hovorí po prvých pätnástich mesiacoch?
Vrátiť sa je veľmi náročné. O profesionálnom športe veru nikto nemôže povedať, že je veľmi zdravý. Musíte ho veľmi zodpovedne dávkovať, veľa času nechať na regeneráciu. Naplánovať si vhodný kalendár je trochu aj umenie. Celkom si ho užívam.