Pohľadnica z Pjongčangu: Hokej bez lesku
Hokej vo vysokom tempe, často aj dramatický, ale niečo mu predsa len chýba. To niečo sa volá - absolútna kvalita.
O hokejový turnaj nie je v Pjongčangu príliš veľký záujem.
Alexander Ovečkin, Nikita Kučerov, Patrik Laine, Nathan MacKinnon, Gabriel Landeskog, Jakub Voráček či Tomáš Tatar v stredu síce strelili gól, ale na druhom konci sveta ako sa odohrávajú olympijské súboje – v severoamerickej NHL.
Dvadsať rokov po tom, ako sa práve na ázijskom ľade – v neďalekom Nagane – prvýkrát objavila zámorská légia skazy, sa v Kangnungu medzi mantinelmi premávajú výbery európskych a nižších zámorských súťaží.
Ale to sú rok staré fakty, keď NHL vydala zákaz a aj tí najväčší vlastenci z radov najlepších svetových korčuliarov s hokejkou v rukách napokon poslušne stiahli chvosty.
Je tu ešte aj druhá strana mince – fanúšikovia. Pre väčšinu Kórejčanov je hokej španielska dedina. Chcete pár príkladov? Na štvrťfinále USA – Česko bolo zvedavých necelých 3-tisíc divákov (v 10-tisícovej hale). Kórejský chlapec s americkou vlajkou v ruke mával ostošesť, ale zjavne najviac, keď dali Česi gól. Postarší manželský pár zasa neemotívne zatlieskal aj vtedy, keď sa prerušila hra.
Hluk v hale nastal nielen pri góloch či veľkých šanciach, ale aj pri nahodení puku na zadný mantinel. Kórejčania vďaka olympiáde objavujú hokej a ešte asi aj dlho budú.
Na druhej strane, po osemfinálovej prehre s Fínskom (2:5) predviedli domáci hokejisti jeden z najemotívnejších momentov Hier. Defilé s národnou vlajkou, záverečná spoločná klaňačka pred trénerom a slzy v jeho očiach.
To chytilo za srdce – bez ohľadu na mená, ktoré vtedy korčuľovali na ľade.
Súvisiace články
