Streľba otriasla dedinou
Ľudia v Mýtnych Ludanoch, kde Milan Rafael zastrelil dvoch ľudí a dve ženy ťažko zranil, sú šokovaní aj vystrašení. Ich pokojný život v dedine približne s 900 obyvateľmi sa po štvrtkovej tragédii otriasol v základoch. Kováčovci, na ktorých vrah strieľal, prišli do dediny iba nedávno. Kúpili tu starý domček a začali ho opravovať.
„Prišlo to ako blesk z jasného neba. Nažívame si tu v pokoji, každý sa chystá na veľkonočné sviatky. Zrazu príde streľba ako na divokom západe a skončí sa to hrozným masakrom. Nevieme, čo medzi nimi bolo, ale každé nedorozumenie sa predsa dá vysvetliť a nie riešiť takýmto hrozným spôsobom. Všetci sme zhrození. Otec so synom pracovali na domčeku, prerábali ho a teraz si tam zaviedli aj elektrinu,“ hovorí tamojšia starostka Oľga Kollárdiová.
V obci ešte takéto brutálne násilie nezažili. Iba starí pamätníci si matne spomínajú na vraždu spred päťdesiatich rokov. „Stalo sa to na Veľký piatok, syn vtedy zabil otca aj matku,“ povedala miestna babička. Ľudia v Mýtnych Ludanoch sú vystrašení. Tragédia nimi otriasla a pri rozhovoroch chcú zo strachu radšej zostať v anonymite.
„Ešte ho nechytili. Aj keď ho chytia a odsúdia, raz sa z basy dostane a vráti sa sem. A čo keď si sem opäť príde vyrovnávať účty?“ povedal muž v stredných rokoch. Vrah Milan Rafael strieľal na Kováčovcov na ich dvore. „V tom čase sme boli so ženou v obchode. Keď sme sa vrátili, dcéra nám povedala, čo sa stalo. Chystal som sa k nim na návštevu. Možno som mal aj šťastie, že som tam nebol práve vtedy, keď sa strieľalo,“ povedal blízky sused. Aj on šokovane krúti hlavou, veď tragédia sa odohrala iba kúsok od jeho domu. „Je pravda, že aj Cigáni sú všelijakí, ale za ten krátky čas, čo tu boli, nemôžem povedať o nich nič zlé,“ dodal.
Ďalšia suseda, pani Barbora, sa ešte stále nevie spamätať. „Nespala som celú noc. Nič také hrozné som v živote nezažila,“ hovorí. Vo štvrtok okolo štvrtej popoludní práve upratovala vo svojom dome, keď začula streľbu a zúfalé výkriky. „Bolo to hrozné. V prvej chvíli mi aj pohár z ruky vypadol. Počula som hrôzostrašný krik. Pomôžte, pomôžte! Zomiera otec, zomiera Janko! Vybehla som pred dom a ten muž, čo ich postrieľal, ma skoro zrazil autom,“ spomína. Na pohľad, ktorý sa jej naskytol na dvore neďalekého domu, v živote nezabudne. „Všetci štyria ležali na zemi. Ich zať kričal, aby sme im pomohli. Potom prišla záchranka a policajti,“ dodáva.
Aj ona o Kováčovcoch hovorí iba v dobrom. „Hoci tu bývali iba krátko, vyzerali solídne. Snažili sa dať dom do poriadku a pracovali na ňom.“ Miestni hovoria, že v čase tragédie bola u Kováčovcov ďalšia ich dcéra s manželom a malým dieťaťom. Podľa nich vrah ich však zrejme nevidel.