Dojčence zomierajú častejšie
Takmer osem dojčiat z tisíc za rok na Slovensku zomrie. Ich počet už druhý rok rastie. Celoslovenský priemer totiž od roku 2001 vzrástol z 6,2 na 7,8 promile a podľa niektorých pediatrov môže byť v budúcnosti toto číslo ešte vyššie.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je na príčine sociálna a ekonomická situácia v niektorých regiónoch Slovenska. V Košickom kraji je napríklad dojčenská úmrtnosť výrazne vyššia, ako je celoslovenský priemer – 11 až 12 promile. Podľa krajskej odborníčky na pediatriu v košickom regióne Ivety Marinovej je to pre skladbu obyvateľstva v regióne.
,,Vieme, v akých podmienkach žijú. Nedostatočná výživa, nevyhovujúce hygienické podmienky – chýba pitná voda, kanalizácia. Deti sú podvyživené alebo je ich strava nevyhovujúca," uviedla. Na východe sa čoraz častejšie stretávajú s prípadmi, keď deti zomierajú doma, rodičia s nimi vôbec nejdú k lekárovi.
,,Úmrtnosť dojčiat, teda detí do jedného roka, sa nám nedarí znižovať, hoci zdravotnú starostlivosť máme na vysokej úrovni. Chyba je v rodičoch," skonštatovala Marinová, ktorá je zároveň aj riaditeľkou Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Podľa nej by bolo lepšie dávať sociálne slabým rodičom nie peniaze ako detské prídavky, ale napríklad sušené mlieko. ,,Deti trpia nedostatkom mlieka, stretli sme sa už aj s tým, že dojča kŕmili striedkou chleba rozpustenou vo vode," zakončila.
Zlepšenie situácie vidí v osvete rizikových skupín obyvateľstva a v zlepšení ich sociálnej situácie. Podobne ako Marinová uvažuje aj trnavský pediater Mário Moro. ,,Pomôcť by mohla výchova, je to však určite dlhodobý proces. Je možné, že ak sa aj dnes začne s osvetou, výsledky sa môžu dostaviť až o desať rokov," podotkol.
Ako ďalej uviedol, je známe, že na Slovensku sú oblasti, kde lekári musia ľudí naháňať, aby chodili s deťmi do poradne a na očkovanie. Hoci je situácia v Trnavskom kraji podľa štatistík normálna, aj tu sa vyskytnú prípady podobné tým z východu Slovenska. Koncom júla verejnosťou otriasol prípad, keď v obci pri Trnave zomrel na podvýživu a dehydratáciu inak zdravý niekoľkotýždňový chlapec. V týchto dňoch jeho matke úrady odobrali obe dcéry do ústavnej starostlivosti, lebo zanedbávala ich výživu.
Medzi najrizikovejšie stále patria najmä rómske osady. Preto chce ministerstvo napríklad do vybraných osád vyslať terénnych zdravotníckych pracovníkov. Tí by mali robiť spojku medzi lekárom a obyvateľmi osady. Peniaze z fondov EÚ má aj na kúpu desiatich sanitiek – ambulancií na kolesách, ktoré by chodili za pacientmi priamo do osád. Projekt by sa mal začať realizovať už túto jeseň.